Delostrelectvo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Aktuálna revízia z 18:45, 9. marec 2023


Dejiny vojenstva
Éry
Pravek · Starovek · Stredovek · Vedecko-technická revolúcia · Súčasnosť
Prostredia
Vzduch · Vyloďovacie operácie · Sneh a ľad · Púšť · Džungla · Hory · Rieky a moria · Vesmír · Mesto · Noc
Armádne zložky a zbrane
Pechota · Jazdectvo · Delostrelectvo · Obrnené vozidlá · Chemické zbrane · Biologické zbrane · Elektronický boj · Informácie · Atómové zbrane · Psychológia · Rádioaktivita · Ponorky
Taktika
Nerovnováha · Vyhladzovanie · Konvenčný boj · Opevnenie · Pozemný boj · Partizánska vojna · Kontaktný boj · Invázia · Manévre · Taktika námorného boja · Informačné technológie · Obkľúčenie · Totálna vojna · Zákopová vojna · Nekonvenčná vojna · Opotrebovávacia vojna · Občianska vojna · Svetová vojna · Studená vojna
Zoznamy
Vojny · Bitky · Občianske vojny · Velitelia · Invázie · Operácie · Obliehania · Taktiky

Delostrelectvo alebo artiléria (z francúzkeho artillerie) je zložka vojsk vyzbrojená hlavne delami alebo raketometmi.

Delostrelectvo sa vyčlenilo spomedzi ostatných druhov vojsk takmer okamžite po vzniku prvých ťažkých strelných zbraní v priebehu 14. storočia. Bolo to najmä kvôli špecifickej obsluhe, preprave, využitiu aj účinkom delostreleckej paľby. V boji sa delostrelectvo sústreďuje hlavne na palebnú podporu iných druhov vojsk.

Delostrelecké zbrane rozdeľujeme do dvoch základných skupín. Prvú skupinu tvoria palné zbrane a druhú skupinu raketové zbrane.

Palné a raketové zbrane ďalej delíme na delá, mínomety, raketomety, odpaľovacie rampy a odpaľovacie zariadenia.

Palné zbrane

Delostrelecké postavenie batérie 122 mm húfníc

Základ tvoria delá a mínomety. K ich doprave sa používajú ťažné vozidlá alebo sú upevnené na vozidle a vtedy hovoríme o samohybných delách alebo mínometoch. Palné zbrane charakterizuje ich hlaveň, ktorú potrebujú k tomu, aby delostrelecká alebo mínometná strela v hlavni po výstrele získala potrebnú rýchlosť a rotáciu. Rýchlosť a rotácia sú činitele nevyhnutné pre pohyb strely po balistickej krivke.

Delá

Rozlišujú sa klasické, čiže delá so zakĺzom a bezzakĺzové. Klasické delá sa ďalej delia na pozemné, lodné, lietadlové. Pozemné delá môžeme podľa ich predurčenia rozdeliť na poľné, protitankové, horské, špeciálne, protilietadlové, tankové, pevnostné, železničné a pobrežné.

Najznámejšie sú poľné delá kam patria kanóny, húfnice a kanónové húfnice.

Kanóny

Kanóny sa vyznačujú dlhou hlavňou a vysokou počiatočnou rýchlosťou strely. Platí všeobecná podmienka, že čím je dlhšia hlaveň v pomere ku jej kalibru, tým je vyššia počiatočná rýchlosť strely. Kanóny oproti húfniciam majú menší námer, ktorý obyčajne nepresahuje 45°. Kanóny strieľajú plochou dráhou na malé vzdialenosti a oblou dráhou na väčšie vzdialenosti. Plochou dráhou nazývame dráhu strely, ktorej uhol doletu je menší než 20°. Najmenší kaliber kanóna je asi 37 mm, dĺžka hlavne sa pohybuje v rozmedzí od 35- do 70-násobku jeho kalibru, rýchlosť strely je 600 až 1050 m/s a pomer hmotnosti hlavne k hmotnosti strely je 60 až 200. Kanóny ako vojenská zbraň slúžia pre priamu streľbu na nekryté pevné ciele a pohyblivé najmä pancierované ciele a to do vzdialenosti asi 1 500 až 3 000 metrov. Priama streľba znamená, že medzi strelcom a cieľom nesmie byť žiadna prekážka. Nepriama streľba sa využíva na vzdialenejšie ciele a to až do vzdialenosti okolo 30 km. Pri nepriamej streľbe sa ničia alebo umlčujú mechanizované prostriedky, opevnené pevnôstky, živá sila a podob. Z kanónov sa strieľa prevažne jednotným strelivom, kde strela a nábojka tvoria pri nabíjaní neoddeliteľný celok.

Húfnice

Bližšie informácie v hlavnom článku: Húfnica

Húfnice delostrelci využívajú predovšetkým pri nepriamej streľbe na kryté, pevné a plošné ciele. Húfnice je možné použiť výnimočne aj na priamu streľbu na nekryté, pevné a pohyblivé ciele. Húfnice strieľajú oblou dráhou a vrchnou skupinou uhlov pri námere väčšom ako 45°. Najmenší kaliber húfnice je 100 mm, dĺžka hlavne sa pohybuje v rozmedzí od 12- do 40-násobku jej kalibru, rýchlosť strely je 300 až 550 m/s a pomer hmotnosti hlavne k hmotnosti strely je 25 až 80.

Pri niektorých delách sa charakteristické rysy a údaje prekrývajú, tieto delá potom nazývame kanónové húfnice. Z húfnic a kanónových húfnic sa strieľa deleným strelivom. To znamená, že strela a nábojka sú dve samostatné časti, ktoré sa nabíjajú do hlavne zozadu a postupne za sebou. Najprv strela a potom nábojka.

Bezzáklzové delá

Bližšie informácie v hlavnom článku: Bezzáklzové delo

Bezzáklzové delá delíme na pozemné, lodné a lietadlové. Pozemné bezzáklzové delá sú poľné a protitankové. Pri výstrele z bezzáklzového dela netlmia spätný raz záklzové brzdy ako je to bežné pri kanónoch a húfniciach, ale reaktívna sila. Čiže hlaveň sa nepohybuje dozadu a tak nevzniká záklz. Preto bezzáklzové delo nepotrebuje brzdovratné zariadenie ani ťažké lafety. Z toho dôvodu je hlaveň upevnená pevne na podstavci a celé delo je preto omnoho ľahšie a pohyblivejšie než delo klasické. Toto riešenie umožnilo, rapídne znížiť hmotnosť bezzáklzových diel. Bezzáklzové delá majú buď trojnožkový podstavec alebo sú upevňované na dvojkolesovú lafetu. Vo výzbroji sú najčastejšie používané modifikácie s kanónovou hlavňou, ktoré sú montované na ľahké obrnené automobily. Takúto verziu nazývame bezzáklzový kanón. Nevýhodou týchto diel je najmä ohrozenie obsluhy dela dozadu vytekajúcimi plynmi, menšia účinnosť prachovej náplne a vysoká hladina hluku vznikajúca pri výstrele, ktorá si vyžaduje používanie špeciálnych chráničov sluchu. Pri vedení vojenských akcií sa používajú na ničenie priamo viditeľných pevných a pohyblivých, najmä pancierovaných cieľov.

Mínomety

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mínomet

Mínomety sa delia na bezzáklzové a so záklzom. Obidva druhy majú hlaveň s hladkým vývrtom alebo s drážkovaným vývrtom. Ide o zvláštny druh delostreleckých zbraní. Vyznačujú sa tým, že je možné z nich viesť paľbu len vrchnou skupinou uhlov, čo značne skracuje ich dostrel. Táto zbraň sa na rozdiel od iných druhov delostreleckých zbraní nenabíja do hlavne zozadu, ale spredu. Hlaveň má hladký vývrt. K streľbe sa používa ľahká mínometná strela, ktorej charakteristickým znakom sú malé stabilizačné krídelka. Skrátené sa nazýva delostreleckou mínou. Vôbec sa, ale nepodobá na klasickú protipechotnú alebo protitankovú mínu. Malá počiatočná rýchlosť a nízke hodnoty tlaku prachových plynov umožňujú konštruovať krátke a tenkostenné hlavne.

Preto sú mínomety oveľa ľahšie než klasické delá rovnakého kalibru. Mínomety ľahkej hmotnosti je možné prenášať s využitím ľudskej alebo zvieracej sily. Ťažšie mínomety sú upevňované na kolesové alebo pásové automobily. Vojaci za výhody mínometov považujú jednoduchú konštrukciu, ľahkú obsluhu, nezložitú údržbu, lacnú výrobu a veľkú rýchlosť streľby. Medzi nevýhody mínometov patrí malý dostrel, malá priebojnosť a nízka palebná manévrovateľnosť.

Raketové zbrane

Raketa sa od palnej zbrane líši tým, že na svoj pohyb využíva vlastný raketový pohon. Z motora rakety vytekajú cez dýzy vysokou rýchlosťou plyny, ktoré vznikajú pri horení pohonných hmôt rakety. Táto vlastnosť jej umnožňuje aj počas letu meniť rýchlosť, smer a výšku svojho letu. Z toho plynie, že poznáme rakety riadené a neriadené, čiže balistické. Balistická raketa po spotrebovaní pohonnej látky sa pohybuje po balistickej krivke zotrvačnosťou, podobne ako delostrelecká strela. Rakety podľa ich predurčenia je možné deliť podobne ako palné zbrane. Rakety sa odpaľujú z odpaľovacej rampy alebo z odpaľovacieho zariadenia. Z odpaľovacej rampy sa odpaľujú ťažké rakety. Napríklad kozmické, medzikontinentálne a balistické. Odpaľovacie zariadenie slúži na odpálenie ľahších rakiet. Sem patria rôzne druhy raketometov a protitankových rakiet.

Raketomety

Bližšie informácie v hlavnom článku: Raketomet

Schéma palebného postavenia balistickej rakety s motorom na kvapalné palivo

Raketomety sú delostreleckou zbraňou. Na odpálenie rakety slúžia vodiace lišty, ktoré môžu byť umiestnené v raketnici alebo na lafete. Ich spojením do jedného celku, ktorý má spoločné námerové a odmerové ústrojenstvo vznikne delostrelecká zbraň, ktorú nazývame raketomet. Raketomety majú pomerne nízku hmotnosť a preto je možné ich montovať na všetky druhy pásových a kolesových vozidiel. Rovnako je možné ich inštalovať na lode a člny.

Rakety používané v raketometoch sú neriadené a používajú tuhé palivo. Ich dostrel môže dosiahnuť aj viac než 20 km. Z 2. svetovej vojny sú známe najmä raketomety používané Červenou armádou, ktoré svet poznal pod menom Kaťuša. Podobné zbrane používali aj nemecké vojská (Nebelwerfer, Panzerwerfer) a USA (T34 Calliope). Raketometná strela môže mať dĺžku do 2 metrov a váhu niekoľko desiatok kilogramov. V hlavici rakety môže byť bojová náplň z konvenčnej alebo z inej nekonvenčnej zložky.

Protitankové riadené strely

Protitankové riadené strely tvoria malé a ľahké diaľkovo ovládané rakety. Na ich odpálenie a navádzanie slúži špeciálne prenosné odpaľovacie zariadenie alebo mobilné odpaľovacie zariadenie upevnené na rôznych typoch vozidiel. Protitankové riadené strely sú umiestnené aj na helikoptérach. Neriadené protitankové strely je možné použiť bez takýchto špeciálnych zriadení. Protitankové strely sa používajú predovšetkým na ničenie pancierovaných cieľov. Z toho dôvodu hlavice týchto striel používajú konvenčné trhaviny s kumulatívnym účinkom. Účinný dostrel protitankovej riadenej strely je okolo 3 kilometrov a jej hmotnosť niekoľko kilogramov. Neriadená protitanková strela má účinný dostrel niekoľko sto metrov a hmotnosť okolo kilogramu. Z vojenského hľadiska je možné deliť rakety na balistické, protilietadlové, protitankové a raketomety.

Rakety

Raketa ako jedinečný druh dopravného prostriedku, je schopná získavať rýchlosť nezávisle od prostredia, v ktorom sa pohybuje. Preto sa používa vo vzduchu, vo vode aj vo vzduchoprázdne. Toto má veľký praktický význam pri mierovom využívaní kozmického priestoru a vo vojenstve.

Pohyb rakety

Pohyb rakety vzniká využitím hybnosti, ktorá je dôsledkom spaľovania pohonných látok, pri postupnom vytekaní plynov cez dýzy raketových motorov. Matematicky presnú rovnicu pre rýchlosť rakety odvodil zakladateľ astronautiky ruský vedec Konstantin Eduardovič Ciolkovskij. Z technického a vojenského hľadiska je možné všetky rakety rozdeliť do dvoch hlavných skupín. Prvou sú neriadené rakety a druhou riadené rakety.

Základné výrazy

Spoločným znakom neriadených rakiet je to, že podstatnú časť svojej dráhy letu vykonajú zotrvačnosťou po balistickej krivke. Ich let nie je možné nijako na diaľku ovplyvňovať. Dostrel takejto rakety a miesto dopadu sú jednoznačne určené námerom, odmerom a jej rýchlosťou. Riadené rakety sa vyznačujú tým, že sú riadené takmer po celej dráhe letu podľa povelov, ktoré vysiela riadiace zariadenie. Existuje veľké množstvo rôznych typov riadených rakiet. Typickým príkladom sú protilietadlové rakety, navádzané lúčom z rádiolokátora alebo tzv. krídlaté rakety. Delostrelecké neriadené rakety sú charakteristické tým, že počas letu rotujú a tento rotačný pohyb je zložený z rotácie, precesie a nutácie. Tento pohyb sa dosiahne správnym nastavením otvorov dýz v dýzovom dne rakety. Na svoju stabilizáciu využívajú vlastný gyroskop. Raketové motory spaľujú tuhé alebo kvapalné pohonné látky. Veľké rakety sa odpaľujú z odpaľovacích rámp. Menšie je možné odpaľovať aj z vodiacich líšt. Hmotnosť rakiet je až niekoľko desiatok ton a ich dĺžka viac než desať metrov.

Referencie

Vojenská technická příručka, Naše vojsko, Praha, 1962
Protitankové zbraně, Naše vojsko, Praha, 1961
Řehák-Lank: Delostřelectvo budoucnosti, Naše vojsko, Praha, 1960
Feodosjev-Sinjarev: Raketová technika, Naše vojsko, Praha, 1962

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Delostrelectvo

@@ Riadok 9: / Riadok 9: @@
 == Palné zbrane ==
-[[Súbor:155mm-howitzer-korea.jpg|thumb|vpravo|250px|Delostrelecké postavenie s 155 mm [[húfnica|húfnicou]]]]
+[[Súbor:Delostrelci ČSĽA rok 1971 Šumava1.jpg|thumb|vpravo|250px|Delostrelecké postavenie batérie 122 mm [[húfnica|húfníc]]]]
-Základ tvoria [[delo|delá]] a [[mínomet]]y. K ich doprave sa používajú ťažné vozidlá alebo sú upevnené na vozidle a vtedy hovoríme o samohybných delách alebo mínometoch. Palné zbrane charakterizuje ich [[hlaveň]], ktorú potrebujú k tomu, aby delostrelecká alebo mínometná [[strela]] v hlavni po výstrele získala potrebnú rýchlosť a rotáciu. [[Rýchlosť]] a [[rotácia]] sú činitele nevyhnutné pre pohyb  strely po [[balistická krivka|balistickej krivke]].
+Základ tvoria [[delo|delá]] a [[mínomet]]y. K ich doprave sa používajú ťažné vozidlá alebo sú upevnené na vozidle a vtedy hovoríme o samohybných delách alebo mínometoch. Palné zbrane charakterizuje ich [[hlaveň]], ktorú potrebujú k tomu, aby delostrelecká alebo mínometná [[strela]] v hlavni po výstrele získala potrebnú rýchlosť a rotáciu. [[Rýchlosť]] a [[rotácia]] sú činitele nevyhnutné pre pohyb strely po [[balistická krivka|balistickej krivke]].
 === Delá ===
-poznáme klasické, čiže so zakĺzom a bezzakĺzové. Klasické sa ďalej delia na pozemné, lodné, lietadlové. Pozemné delá môžeme podľa ich predurčenia rozdeliť na poľné, protitankové, horské, špeciálne, protilietadlové, tankové, pevnostné, železničné a pobrežné.
+Rozlišujú sa klasické, čiže [[delá so zakĺzom]] a [[Bezzáklzové delo|bezzakĺzové]]. Klasické delá sa ďalej delia na pozemné, lodné, lietadlové. Pozemné delá môžeme podľa ich predurčenia rozdeliť na poľné, protitankové, horské, špeciálne, [[protilietadlový kanón|protilietadlové]], [[tankový kanón|tankové]], pevnostné, železničné a pobrežné.
 Najznámejšie sú poľné delá kam patria [[kanón]]y, [[húfnica|húfnice]] a [[kanónová húfnica|kanónové húfnice]].
 === Kanóny ===
-Kanóny sa vyznačujú dlhou hlavňou a vysokou počiatočnou rýchlosťou strely. Platí všeobecná podmienka, že čím je dlhšia hlaveň v pomere ku jej kalibru, tým je vyššia počiatočná rýchlosť strely. Kanóny oproti húfniciam majú menší námer, ktorý obyčajne nepresahuje 45°. Kanóny strieľajú plochou dráhou na malé vzdialenosti a oblou dráhou na väčšie vzdialenosti. Plochou dráhou nazývame dráhu strely, ktorej [[uhol doletu ]]je menší než 20°. Najmenší [[kaliber]] kanóna je asi 37 mm, dĺžka hlavne sa pohybuje v rozmedzí od 35 do 60 násobku jeho kalibru, rýchlosť strely je 600 až 1050 m/s a pomer hmotnosti hlavne k hmotnosti strely je 60 až 200. Kanóny ako vojenská [[zbraň]] slúžia pre priamu streľbu na nekryté pevné ciele a pohyblivé najmä pancierované ciele a to do vzdialenosti asi 1 500 až 3 000 metrov. Priama streľba znamená, že medzi strelcom a cieľom nesmie byť žiadna prekážka. Nepriama streľba sa využíva  na vzdialenejšie ciele a to až do vzdialenosti okolo 30 km. Pri nepriamej streľbe sa ničia alebo umlčujú mechanizované prostriedky, opevnené pevnôstky, živá sila a podob. Z kanónov sa strieľa prevažne [[jednotné strelivo|jednotným strelivom]], kde [[strela]] a [[nábojka]] tvoria pri [[nabíjanie|nabíjaní]] neoddeliteľný celok.
+Kanóny sa vyznačujú dlhou hlavňou a vysokou počiatočnou rýchlosťou strely. Platí všeobecná podmienka, že čím je dlhšia hlaveň v pomere ku jej kalibru, tým je vyššia počiatočná rýchlosť strely. Kanóny oproti húfniciam majú menší námer, ktorý obyčajne nepresahuje 45°. Kanóny strieľajú plochou dráhou na malé vzdialenosti a oblou dráhou na väčšie vzdialenosti. Plochou dráhou nazývame dráhu strely, ktorej [[uhol doletu ]]je menší než 20°. Najmenší [[kaliber]] kanóna je asi 37 mm, dĺžka hlavne sa pohybuje v rozmedzí od 35- do 70-násobku jeho kalibru, rýchlosť strely je 600 až 1050 m/s a pomer hmotnosti hlavne k hmotnosti strely je 60 až 200. Kanóny ako vojenská [[zbraň]] slúžia pre priamu streľbu na nekryté pevné ciele a pohyblivé najmä pancierované ciele a to do vzdialenosti asi 1 500 až 3 000 metrov. Priama streľba znamená, že medzi strelcom a cieľom nesmie byť žiadna prekážka. Nepriama streľba sa využíva na vzdialenejšie ciele a to až do vzdialenosti okolo 30 km. Pri nepriamej streľbe sa ničia alebo umlčujú mechanizované prostriedky, opevnené pevnôstky, živá sila a podob. Z kanónov sa strieľa prevažne [[jednotné strelivo|jednotným strelivom]], kde [[strela]] a [[nábojka]] tvoria pri [[nabíjanie|nabíjaní]] neoddeliteľný celok.
 === Húfnice ===
 {{Hlavný článok|Húfnica}}
 [[Súbor:D1 components.jpg|thumb|right|Sovietska 152 mm húfnica M1943 (D-1)]]
-Húfnice [[delostrelec|delostrelci]] využívajú predovšetkým pri nepriamej streľbe na kryté, pevné a plošné ciele. Húfnice je možné použiť výnimočne aj na priamu streľbu na nekryté, pevné a pohyblivé ciele.  Húfnice strieľajú [[Oblá dráha strely|oblou dráhou]] a vrchnou skupinou uhlov pri [[námer]]e väčšom ako 45°. Najmenší kaliber húfnice je 100 mm, dĺžka hlavne sa pohybuje v rozmedzí od 12 do 35 násobku jej kalibru, rýchlosť strely je 300 až 550 m/s a pomer hmotnosti hlavne k hmotnosti strely je 25 až 80.
+Húfnice [[delostrelec|delostrelci]] využívajú predovšetkým pri nepriamej streľbe na kryté, pevné a plošné ciele. Húfnice je možné použiť výnimočne aj na priamu streľbu na nekryté, pevné a pohyblivé ciele. Húfnice strieľajú [[Oblá dráha strely|oblou dráhou]] a vrchnou skupinou uhlov pri [[námer]]e väčšom ako 45°. Najmenší kaliber húfnice je 100 mm, dĺžka hlavne sa pohybuje v rozmedzí od 12- do 40-násobku jej kalibru, rýchlosť strely je 300 až 550 m/s a pomer hmotnosti hlavne k hmotnosti strely je 25 až 80.
-Pri niektorých delách sa charakteristické rysy a údaje prekrývajú, tieto delá potom nazývame kanónové húfnice. Z húfnic a kanónových húfnic sa strieľa [[delené strelivo|deleným strelivom]]. To znamená, že strela a nábojka sú dve samostatné časti, ktoré sa nabíjajú do hlavne zo zadu a postupne za sebou. Najprv strela a potom nábojka.
+Pri niektorých delách sa charakteristické rysy a údaje prekrývajú, tieto delá potom nazývame kanónové húfnice. Z húfnic a kanónových húfnic sa strieľa [[delené strelivo|deleným strelivom]]. To znamená, že strela a nábojka sú dve samostatné časti, ktoré sa nabíjajú do hlavne zozadu a postupne za sebou. Najprv strela a potom nábojka.
 === Bezzáklzové delá ===
+{{Hlavný článok|Bezzáklzové delo}}
-Bezzáklzové delá delíme na pozemné, lodné a lietadlové. Pozemné bezzáklzové delá sú poľné a protitankové.  Pri [[výstrel]]e z bezzáklzového dela netlmia [[spätný raz]] záklzové brzdy ako je to bežné pri kanónoch a húfniciach, ale [[reaktívna sila]].  Čiže [[hlaveň]]  sa nepohybuje dozadu a tak nevzniká [[záklz]].  Preto bezzáklzové [[delo]] nepotrebuje [[brzdovratné zariadenie]] ani ťažké  [[lafeta|lafety]]. Z toho dôvodu je hlaveň upevnená pevne na podstavci a celé delo je preto omnoho ľahšie a pohyblivejšie než delo klasické. Toto riešenie umožnilo, rapídne znížiť hmotnosť bezzáklzových diel. [[Bezzáklzové delo|Bezzáklzové delá]] majú buď trojnožkový podstavec alebo sú upevňované na dvojkolesovú lafetu. Vo výzbroji sú najčastejšie používané modifikácie s kanónovou hlavňou,  ktoré sú  montované na ľahké obrnené automobily. Takúto verziu nazývame [[bezzáklzový kanón]]. Nevýhodou týchto diel je najmä ohrozenie obsluhy dela dozadu vytekajúcimi plynmi, menšia účinnosť  [[prachová náplň|prachovej náplne]] a vysoká hladina [[hluk]]u vznikajúca pri výstrele, ktorá si vyžaduje používanie špeciálnych chráničov sluchu. Pri vedení vojenských akcií sa používajú  na ničenie priamo viditeľných pevných a pohyblivých, najmä pancierovaných cieľov.
+Bezzáklzové delá delíme na pozemné, lodné a lietadlové. Pozemné bezzáklzové delá sú poľné a protitankové. Pri [[výstrel]]e z bezzáklzového dela netlmia [[spätný raz]] záklzové brzdy ako je to bežné pri kanónoch a húfniciach, ale [[reaktívna sila]]. Čiže [[hlaveň]] sa nepohybuje dozadu a tak nevzniká [[záklz]]. Preto bezzáklzové [[delo]] nepotrebuje [[brzdovratné zariadenie]] ani ťažké [[lafeta|lafety]]. Z toho dôvodu je hlaveň upevnená pevne na podstavci a celé delo je preto omnoho ľahšie a pohyblivejšie než delo klasické. Toto riešenie umožnilo, rapídne znížiť hmotnosť bezzáklzových diel. [[Bezzáklzové delo|Bezzáklzové delá]] majú buď trojnožkový podstavec alebo sú upevňované na dvojkolesovú lafetu. Vo výzbroji sú najčastejšie používané modifikácie s kanónovou hlavňou, ktoré sú montované na ľahké obrnené automobily. Takúto verziu nazývame [[bezzáklzový kanón]]. Nevýhodou týchto diel je najmä ohrozenie obsluhy dela dozadu vytekajúcimi plynmi, menšia účinnosť [[prachová náplň|prachovej náplne]] a vysoká hladina [[hluk]]u vznikajúca pri výstrele, ktorá si vyžaduje používanie špeciálnych chráničov sluchu. Pri vedení vojenských akcií sa používajú na ničenie priamo viditeľných pevných a pohyblivých, najmä pancierovaných cieľov.
 === Mínomety ===
 {{Hlavný článok|Mínomet}}
-Mínomety sa delia na bezzáklzové a so záklzom. Obidva druhy majú hlaveň  s hladkým vývrtom alebo s drážkovaným vývrtom. Ide o zvláštny druh delostreleckých zbraní. Vyznačujú sa tým, že je možné z nich viesť paľbu len vrchnou skupinou uhlov, čo značne skracuje ich dostrel. Táto zbraň sa na rozdiel od iných druhov delostreleckých zbraní nenabíja do hlavne zozadu, ale spredu. Hlaveň má hladký vývrt. K streľbe sa používa ľahká mínometná strela, ktorej charakteristickým znakom sú malé stabilizačné krídelka. Skrátené sa nazýva delostreleckou mínou. Vôbec sa, ale  nepodobá na klasickú protipechotnú alebo protitankovú mínu. Malá počiatočná rýchlosť a nízke hodnoty tlaku prachových plynov umožňujú konštruovať krátke a tenkostenné hlavne.
+Mínomety sa delia na bezzáklzové a so záklzom. Obidva druhy majú hlaveň s hladkým vývrtom alebo s drážkovaným vývrtom. Ide o zvláštny druh delostreleckých zbraní. Vyznačujú sa tým, že je možné z nich viesť paľbu len vrchnou skupinou uhlov, čo značne skracuje ich dostrel. Táto zbraň sa na rozdiel od iných druhov delostreleckých zbraní nenabíja do hlavne zozadu, ale spredu. Hlaveň má hladký vývrt. K streľbe sa používa ľahká mínometná strela, ktorej charakteristickým znakom sú malé stabilizačné krídelka. Skrátené sa nazýva delostreleckou mínou. Vôbec sa, ale nepodobá na klasickú protipechotnú alebo protitankovú mínu. Malá počiatočná rýchlosť a nízke hodnoty tlaku prachových plynov umožňujú konštruovať krátke a tenkostenné hlavne.
-Preto sú  mínomety oveľa ľahšie než klasické delá rovnakého kalibru. Mínomety ľahkej hmotnosti je možné prenášať s využitím ľudskej alebo zvieracej sily. Ťažšie mínomety sú upevňované na kolesové alebo pásové automobily. [[Vojak|Vojaci]] za výhody mínometov považujú jednoduchú konštrukciu, ľahkú obsluhu, nezložitú údržbu, lacnú výrobu a veľkú [[kandencia|rýchlosť streľby]]. Medzi nevýhody mínometov patrí malý dostrel, malá priebojnosť a nízka palebná manévrovateľnosť.
+Preto sú mínomety oveľa ľahšie než klasické delá rovnakého kalibru. Mínomety ľahkej hmotnosti je možné prenášať s využitím ľudskej alebo zvieracej sily. Ťažšie mínomety sú upevňované na kolesové alebo pásové automobily. [[Vojak|Vojaci]] za výhody mínometov považujú jednoduchú konštrukciu, ľahkú obsluhu, nezložitú údržbu, lacnú výrobu a veľkú [[kandencia|rýchlosť streľby]]. Medzi nevýhody mínometov patrí malý dostrel, malá priebojnosť a nízka palebná manévrovateľnosť.
 == Raketové zbrane ==
 [[Súbor:Slovakia army 889.jpg|thumb|left|[[Raketomet 122 mm vz. 70]]]]
-[[Raketa]] sa od palnej zbrane líši tým, že na svoj pohyb využíva vlastný [[raketový pohon]]. Z motora rakety vytekajú cez trysky vysokou rýchlosťou plyny, ktoré vznikajú pri horení pohonných hmôt rakety. Táto vlastnosť jej umnožňuje aj počas letu  meniť rýchlosť, smer a výšku svojho letu. Z toho plynie, že poznáme rakety riadené a neriadené, čiže balistické. [[Balistická raketa]] po spotrebovaní pohonnej látky sa pohybuje po [[balistická krivka|balistickej krivke]] zotrvačnosťou, podobne ako delostrelecká strela. Rakety podľa ich predurčenia je možné deliť  podobne ako palné zbrane. Rakety sa odpaľujú z odpaľovacej rampy alebo z odpaľovacieho zariadenia. Z odpaľovacej rampy sa odpaľujú ťažké rakety. Napríkad kozmické, madzikontinentálne a balistické. Odpaľovacie zariadenie slúži na odpálenie ľahších rakiet. Sem patria rôzne druhy raketometov a protitankových rakiet.
+[[Raketa]] sa od palnej zbrane líši tým, že na svoj pohyb využíva vlastný [[raketový pohon]]. Z motora rakety vytekajú cez dýzy vysokou rýchlosťou plyny, ktoré vznikajú pri horení pohonných hmôt rakety. Táto vlastnosť jej umnožňuje aj počas letu meniť rýchlosť, smer a výšku svojho letu. Z toho plynie, že poznáme rakety riadené a neriadené, čiže balistické. [[Balistická raketa]] po spotrebovaní pohonnej látky sa pohybuje po [[balistická krivka|balistickej krivke]] zotrvačnosťou, podobne ako delostrelecká strela. Rakety podľa ich predurčenia je možné deliť podobne ako palné zbrane. Rakety sa odpaľujú z odpaľovacej rampy alebo z odpaľovacieho zariadenia. Z odpaľovacej rampy sa odpaľujú ťažké rakety. Napríklad kozmické, medzikontinentálne a balistické. Odpaľovacie zariadenie slúži na odpálenie ľahších rakiet. Sem patria rôzne druhy raketometov a protitankových rakiet.
 === Raketomety ===
+{{Hlavný článok|Raketomet}}
-[[Súbor:Artillery 876.jpg|thumb|right|Schéma palebného postavenia rakety]]
+[[Súbor:Artillery 876.jpg|thumb|right|Schéma palebného postavenia balistickej rakety s motorom na kvapalné palivo]]
-Raketomety sú delostreleckou zbraňou. Na odpálenie rakety slúžia vodiace lišty, ktoré môžu byť  umiestnené v raketnici alebo na lafete. Ich spojením do jedného celku, ktorý má spoločné námerové a odmerové ústrojenstvo vznikne delostrelecká zbraň, ktorú nazývame [[raketomet]]. Raketomety majú pomerne nízku hmotnosť a preto je možné ich montovať na všetky druhy pásových a kolesových vozidiel.  Rovnako je možné ich inštalovať na lode a člny.
+Raketomety sú delostreleckou zbraňou. Na odpálenie rakety slúžia vodiace lišty, ktoré môžu byť umiestnené v raketnici alebo na lafete. Ich spojením do jedného celku, ktorý má spoločné námerové a odmerové ústrojenstvo vznikne delostrelecká zbraň, ktorú nazývame [[raketomet]]. Raketomety majú pomerne nízku hmotnosť a preto je možné ich montovať na všetky druhy pásových a kolesových vozidiel. Rovnako je možné ich inštalovať na lode a člny.
-Rakety používané v raketometoch sú neriadené a používajú tuhé palivo. Ich dostrel môže dosiahnuť  aj viac než 20 km. Z [[II. svetová vojna|II. svetovej vojny]] sú známe najmä raketomety používané vojakmi [[Červená armáda|Červenej armády]] , ktoré svet poznal pod menom [[Kaťuša]]. Raketometná strela môže mať dĺžku do 2 metrov a váhu niekoľko desiatok kilogramov. V hlavici rakety môže byť bojová náplň z konvenčnej alebo z inej nekonvenčnej zložky.
+Rakety používané v raketometoch sú neriadené a používajú tuhé palivo. Ich dostrel môže dosiahnuť aj viac než 20 km. Z [[druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] sú známe najmä raketomety používané [[Červená armáda|Červenou armádou]], ktoré svet poznal pod menom [[Kaťuša (raketomet)|Kaťuša]]. Podobné zbrane používali aj nemecké vojská ([[Nebelwerfer]], [[Panzerwerfer]]) a USA ([[T34 Calliope]]). Raketometná strela môže mať dĺžku do 2 metrov a váhu niekoľko desiatok kilogramov. V hlavici rakety môže byť bojová náplň z konvenčnej alebo z inej nekonvenčnej zložky.
 === Protitankové riadené strely ===
-Protitankové riadené strely tvoria malé a ľahké diaľkovo ovládané rakety. Na ich odpálenie a navádzanie slúži špeciálne prenosné odpaľovacie zariadenie alebo mobilné odpaľovacie zariadenie upevnené na rôznych typoch vozidiel. [[Protitanková riadená strela|Protitankové riadené strely]] sú umiestnené aj na [[vrtuľník]]och . Neriadené protitankové strely je možné použiť bez takýchto špeciálnych zriadení. Protitankové strely sa používajú predovšetkým na ničenie pancierovaných cieľov. Z toho dôvodu hlavice týchto striel používajú konvenčné trhaviny s [[kumulatívny účinok|kumulatívnym účinkom]].  Účinný dostrel protitankovej riadenej strely je okolo 3 kilometrov a jej hmotnosť niekoľko kilogramov. Neriadená protitanková strela má účinný dostrel niekoľko sto metrov a hmotnosť okolo kilogramu. Z vojenského hľadiska je možné deliť rakety na balistické, protilietadlové, protitankové a raketomety.
+Protitankové riadené strely tvoria malé a ľahké diaľkovo ovládané rakety. Na ich odpálenie a navádzanie slúži špeciálne prenosné odpaľovacie zariadenie alebo mobilné odpaľovacie zariadenie upevnené na rôznych typoch vozidiel. [[Protitanková riadená strela|Protitankové riadené strely]] sú umiestnené aj na [[helikoptéra|helikoptérach]]. Neriadené protitankové strely je možné použiť bez takýchto špeciálnych zriadení. Protitankové strely sa používajú predovšetkým na ničenie pancierovaných cieľov. Z toho dôvodu hlavice týchto striel používajú konvenčné trhaviny s [[kumulatívny účinok|kumulatívnym účinkom]]. Účinný dostrel protitankovej riadenej strely je okolo 3 kilometrov a jej hmotnosť niekoľko kilogramov. Neriadená protitanková strela má účinný dostrel niekoľko sto metrov a hmotnosť okolo kilogramu. Z vojenského hľadiska je možné deliť rakety na balistické, protilietadlové, protitankové a raketomety.
 == Rakety ==
-Raketa ako jedinečný druh dopravného prostriedku, je schopná získavať rýchlosť nezávisle od prostredia, v ktorom sa pohybuje. Preto sa  používa vo vzduchu, vo vode aj vo vzduchoprázdne. Toto má veľký praktický význam pri mierovom využívaní [[kozmický priestor|kozmického priestoru]] a vo vojenstve.
+Raketa ako jedinečný druh dopravného prostriedku, je schopná získavať rýchlosť nezávisle od prostredia, v ktorom sa pohybuje. Preto sa používa vo vzduchu, vo vode aj vo vzduchoprázdne. Toto má veľký praktický význam pri mierovom využívaní [[kozmický priestor|kozmického priestoru]] a vo vojenstve.
 === Pohyb rakety ===
-Pohyb rakety vzniká využitím [[hybnosť|hybnosti]] , ktorá je  dôsledkom spaľovania pohonných látok,  pri postupnom vytekaní  plynov cez trysky raketových motorov.  Matematicky presnú rovnicu pre rýchlosť rakety odvodil zakladateľ [[astronautika|astronautiky]] ruský vedec [[Konstantin Eduardovič Ciolkovskij]]. Z technického a vojenského hľadiska je možné všetky rakety rozdeliť do dvoch hlavných skupín. Prvou sú neriadené rakety a druhou riadené rakety.
+Pohyb rakety vzniká využitím [[hybnosť|hybnosti]], ktorá je dôsledkom spaľovania pohonných látok, pri postupnom vytekaní plynov cez dýzy raketových motorov. Matematicky presnú rovnicu pre rýchlosť rakety odvodil zakladateľ [[astronautika|astronautiky]] ruský vedec [[Konstantin Eduardovič Ciolkovskij]]. Z technického a vojenského hľadiska je možné všetky rakety rozdeliť do dvoch hlavných skupín. Prvou sú neriadené rakety a druhou riadené rakety.
 === Základné výrazy ===
-Spoločným znakom neriadených rakiet je to, že podstatnú časť svojej dráhy letu vykonajú zotrvačnosťou po balistickej krivke. Ich let nie je možné nijako na diaľku ovplyvňovať. [[Dostrel]] takejto rakety a miesto dopadu sú jednoznačne určené [[námer]]om , [[odmer]]om a jej rýchlosťou. Riadené rakety sa vyznačujú tým, že sú riadené takmer po celej dráhe letu podľa povelov, ktoré vysiela riadiace zariadenie. Existuje veľké množstvo rôznych typov riadených rakiet. Typickým príkladom sú [[protilietadlová raketa|protilietadlové rakety]] , navádzané lúčom z [[rádiolokátor]]a alebo tzv. krídlaté rakety. Delostrelecké neriadené rakety sú charakteristické tým, že počas letu rotujú a tento rotačný pohyb je zložený z [[rotácia|rotácie]] , [[precesia|precesie]] a [[nutácia|nutácie]]. Tento pohyb sa dosiahne správnym natavením otvorov trysiek v tryskovom dne rakety. Na svoju stabilizáciu využívajú vlastný [[gyroskop]]. Raketové motory spaľujú tuhé alebo kvapalné pohonné látky. Veľké rakety sa odpaľujú z odpaľovacích rámp. Menšie je možné odpaľovať aj z vodiacich líšt. Hmotnosť rakiet je až niekoľko desiatok ton a ich dĺžka viac než desať metrov.
+Spoločným znakom neriadených rakiet je to, že podstatnú časť svojej dráhy letu vykonajú zotrvačnosťou po balistickej krivke. Ich let nie je možné nijako na diaľku ovplyvňovať. [[Dostrel]] takejto rakety a miesto dopadu sú jednoznačne určené [[námer]]om, [[odmer]]om a jej rýchlosťou. Riadené rakety sa vyznačujú tým, že sú riadené takmer po celej dráhe letu podľa povelov, ktoré vysiela riadiace zariadenie. Existuje veľké množstvo rôznych typov riadených rakiet. Typickým príkladom sú [[protilietadlová raketa|protilietadlové rakety]], navádzané lúčom z [[rádiolokátor]]a alebo tzv. krídlaté rakety. Delostrelecké neriadené rakety sú charakteristické tým, že počas letu rotujú a tento rotačný pohyb je zložený z [[rotácia|rotácie]], [[precesia|precesie]] a [[nutácia|nutácie]]. Tento pohyb sa dosiahne správnym nastavením otvorov dýz v dýzovom dne rakety. Na svoju stabilizáciu využívajú vlastný [[gyroskop]]. Raketové motory spaľujú tuhé alebo kvapalné pohonné látky. Veľké rakety sa odpaľujú z odpaľovacích rámp. Menšie je možné odpaľovať aj z vodiacich líšt. Hmotnosť rakiet je až niekoľko desiatok ton a ich dĺžka viac než desať metrov.
 == Referencie ==
@@ Riadok 69: / Riadok 72: @@
 [[Kategória:Delostrelectvo| ]]
-[[Kategória:Vojenská výzbroj]]
-{{Link FA|hu}}
-[[an:Artillería]]
-[[ar:مدفعية]]
-[[ast:Artillería]]
-[[be-x-old:Артылерыя]]
-[[bg:Артилерия]]
-[[bs:Artiljerija]]
-[[ca:Artilleria]]
-[[ceb:Artileriya]]
-[[cs:Dělostřelectvo]]
-[[da:Artilleri]]
-[[de:Artillerie]]
-[[el:Πυροβολικό]]
-[[en:Artillery]]
-[[eo:Artilerio]]
-[[es:Artillería]]
-[[et:Suurtükivägi]]
-[[eu:Artilleria]]
-[[fa:توپخانه]]
-[[fi:Tykistö]]
-[[fr:Artillerie]]
-[[fy:Artillery]]
-[[gan:炮]]
-[[gl:Artillería]]
-[[he:ארטילריה]]
-[[hr:Topništvo]]
-[[hu:Tüzérség]]
-[[id:Artileri]]
-[[io:Artilrio]]
-[[is:Stórskotalið]]
-[[it:Artiglieria]]
-[[ja:大砲]]
-[[ko:대포]]
-[[lt:Artilerija]]
-[[lv:Artilērija]]
-[[mk:Артилерија]]
-[[mr:तोफखाना]]
-[[ms:Artileri]]
-[[nl:Artillerie]]
-[[nn:Artilleri]]
-[[no:Artilleri]]
-[[pl:Artyleria]]
-[[pt:Artilharia]]
-[[ro:Artilerie]]
-[[ru:Артиллерия]]
-[[sh:Artiljerija]]
-[[si:කාලතුවක්කු]]
-[[simple:Artillery]]
-[[sl:Artilerija]]
-[[sq:Artileria]]
-[[sr:Артиљерија]]
-[[sv:Artilleri]]
-[[ta:பீரங்கி]]
-[[th:ทหารปืนใหญ่]]
-[[tl:Pampaigkas]]
-[[uk:Артилерія]]
-[[vi:Pháo binh]]
-[[zh:火炮]]
-[[zh-yue:槍炮]]