Fyzika: Rozdiel medzi revíziami
d Verzia používateľa 194.160.137.162 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA Značka: rollback |
d Revízia Theodor Ludenhof používateľa 194.154.248.6 (diskusia) bola vrátená Značky: vrátenie SWViewer [1.6] |
||
(21 medziľahlých úprav od 14 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:Plasma-lamp 2.jpg|náhľad|[[Plazmová lampa]]]] |
[[Súbor:Plasma-lamp 2.jpg|náhľad|[[Plazmová lampa]]]] |
||
'''Fyzika''' (zo [[starogréčtina|starogr.]] φυσικός (fysikos) = "prirodzený" a φύσις (fysis) = "príroda") je [[prírodná veda]] o transformáciách [[energia]] v [[časopriestor]]e a o vlastnostiach jej foriem a prejavov, akými sú napríklad hmota, jej [[pohyb (fyzika)|pohyb]], [[elektrický náboj|náboj]] a tiež [[sila]], ktorou hmota medzi sebou pôsobí. [[Objekt (filozofia)|Predmetom]] fyziky je [[látka (fyzika)|látka]], [[pole (fyzika)|pole]] a [[fyzikálny jav|fyzikálne javy]].<ref>{{filit|fvp/predmet_fyziky.html}} ''predmet fyziky''</ref> |
'''Fyzika''' (zo [[starogréčtina|starogr.]] φυσικός (fysikos) = "prirodzený" a φύσις (fysis) = "príroda") je [[prírodná veda]] o transformáciách [[energia|energie]] v [[časopriestor]]e a o vlastnostiach jej foriem a prejavov, akými sú napríklad [[hmota (fyzika)|hmota]], jej [[pohyb (fyzika)|pohyb]], [[elektrický náboj|náboj]] a tiež [[sila]], ktorou hmota medzi sebou pôsobí. [[Objekt (filozofia)|Predmetom]] fyziky je [[látka (fyzika)|látka]], [[pole (fyzika)|pole]] a [[fyzikálny jav|fyzikálne javy]].<ref>{{filit|fvp/predmet_fyziky.html}} ''predmet fyziky''</ref> |
||
Vo všeobecnosti je úlohou fyziky analýza [[Kauzalita|kauzálnej]] štruktúry [[Príroda|prírody]], smerujúca k pochopeniu ako sa svet a [[vesmír]] správa. |
Vo všeobecnosti je úlohou fyziky analýza [[Kauzalita|kauzálnej]] štruktúry [[Príroda|prírody]], smerujúca k pochopeniu ako sa svet a [[vesmír]] správa. Pojem 'vesmír' je definovaný ako všetko, čo fyzikálne existuje – celý časopriestor, všetky formy energie previazané s jeho štruktúrou, všetky základné prírodné konštanty a [[prírodný zákon|prírodné zákony]] zakódované do jeho štruktúry. |
||
Fyzika je jednou z najstarších akademických disciplín pôsobiacich v ľudskej [[kultúra (spoločenské vedy)|kultúre]]. Práva samostatnej vednej disciplíny získala počas [[vedecká revolúcia|vedeckej revolúcie]] v 16. storočí. Napriek tomu je v mnohých vedných oblastiach (napr. [[kvantová chémia]] alebo [[matematická fyzika]]) ťažké vymedziť hranice fyziky. |
Fyzika je jednou z najstarších akademických disciplín pôsobiacich v ľudskej [[kultúra (spoločenské vedy)|kultúre]]. Práva samostatnej vednej disciplíny získala počas [[vedecká revolúcia|vedeckej revolúcie]] v 16. storočí. Napriek tomu je v mnohých vedných oblastiach (napr. [[kvantová chémia]] alebo [[matematická fyzika]]) ťažké vymedziť hranice fyziky. |
Aktuálna revízia z 11:20, 5. január 2024
Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos) = "prirodzený" a φύσις (fysis) = "príroda") je prírodná veda o transformáciách energie v časopriestore a o vlastnostiach jej foriem a prejavov, akými sú napríklad hmota, jej pohyb, náboj a tiež sila, ktorou hmota medzi sebou pôsobí. Predmetom fyziky je látka, pole a fyzikálne javy.[1]
Vo všeobecnosti je úlohou fyziky analýza kauzálnej štruktúry prírody, smerujúca k pochopeniu ako sa svet a vesmír správa. Pojem 'vesmír' je definovaný ako všetko, čo fyzikálne existuje – celý časopriestor, všetky formy energie previazané s jeho štruktúrou, všetky základné prírodné konštanty a prírodné zákony zakódované do jeho štruktúry.
Fyzika je jednou z najstarších akademických disciplín pôsobiacich v ľudskej kultúre. Práva samostatnej vednej disciplíny získala počas vedeckej revolúcie v 16. storočí. Napriek tomu je v mnohých vedných oblastiach (napr. kvantová chémia alebo matematická fyzika) ťažké vymedziť hranice fyziky.
Fyzikálne zistenia často ústia do novej technológie a korešpondujú s ďalšími vedami, pričom najevidentnejšie je toto prepojenie s matematikou a filozofiou. Vývoj týchto disciplín fyziku tiež spätne ovplyvňuje.
Fyzici sa zaoberajú štúdiom správania a vlastností hmoty v najširšom zmysle slova – od subatomárnych častíc, z ktorých je všetko zložené (fyzika častíc), až po správanie sa vesmíru, ktoré nazývame kozmológia.
Fyziku z hľadiska historického rozdeľujeme na klasickú a modernú fyziku. Z hľadiska spôsobu štúdia prírodných javov potom na experimentálnu fyziku a teoretickú fyziku.
Napriek mnohým objavom v posledných štyroch storočiach, existuje rada nezodpovedaných otázok vo fyzike a veľa ďalších pohľadov k jej výskumu.
Názory filozofov na fyziku
[upraviť | upraviť zdroj]Albert Veľký
[upraviť | upraviť zdroj]Fyzika je podľa Alberta Veľkého náuka o pohybe a jeho prvej príčine.
Aristoteles
[upraviť | upraviť zdroj]Fyzika je podľa Aristotela časť teoretickej filozofie, ktorá skúma prírodu. Úlohou fyziky je uvádzanie jednotlivých javov pod také všeobecné pojmy a predstavy, ako je pojem nekonečnosti, priestoru, času a pohybu, ktoré možno poznať na základe skúmania podstaty vecí a na tomto základe pochopiť prirodzený beh sveta.
Stoicizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Fyzika podľa stoicizmu je jedna zo základných zložiek filozofie; fyzika je učenie o prírode, ontológia i teológia.
Teória a experiment
[upraviť | upraviť zdroj]Miera rozlišovania medzi teóriou a experimentom je vo fyzike vyššia než vo väčšine ostatných vied. Teoretickí fyzici pracujú na formulácii konzistentných matematických modelov, ktoré sú v súlade s predchádzajúcimi experimentmi a predpovedajú nové experimentálne overiteľné výsledky, ktoré by za teóriou určených podmienok mali prejavovať te
Disciplíny fyziky
[upraviť | upraviť zdroj]- Mechanika
- Mechanika tekutín
- Mechanika kontinua tuhej fázy
- Optika
- Termika
- Matematická fyzika
- Astrofyzika
- Jadrová fyzika
- Kozmológia
- Elektrodynamika
- Geofyzika
- Teoretická fyzika
- Štatistická fyzika
- Biofyzika
- Kvantová mechanika
- Teória relativity
Články a skupiny článkov o fyzike vo Wikipédii
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Prírodné vedy |
---|
Astronómia • Biológia • Ekológia • Chémia • Geografia • Fyzika • Matematika • Vedy o Zemi |