Fyzika: Rozdiel medzi revíziami
d Revízia 6845788 používateľa 95.102.158.90 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie |
Doplnilq som obsah Značky: vulgarizmy; slang odstránenie referencie úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
⚫ | |||
[[Súbor:Plasma-lamp 2.jpg|náhľad|[[Plazmová lampa]]]] |
|||
'''Fyzika''' (zo [[starogréčtina|starogr.]] φυσικός (fysikos) = "prirodzený" a φύσις (fysis) = "príroda") je [[prírodná veda]] o transformáciách [[energia|energie]] v [[časopriestor]]e a o vlastnostiach jej foriem a prejavov, akými sú napríklad [[hmota (fyzika)|hmota]], jej [[pohyb (fyzika)|pohyb]], [[elektrický náboj|náboj]] a tiež [[sila]], ktorou hmota medzi sebou pôsobí. [[Objekt (filozofia)|Predmetom]] fyziky je [[látka (fyzika)|látka]], [[pole (fyzika)|pole]] a [[fyzikálny jav|fyzikálne javy]].<ref>{{filit|fvp/predmet_fyziky.html}} ''predmet fyziky''</ref> |
|||
⚫ | |||
Fyzika je jednou z najstarších akademických disciplín pôsobiacich v ľudskej [[kultúra (spoločenské vedy)|kultúre]]. Práva samostatnej vednej disciplíny získala počas [[vedecká revolúcia|vedeckej revolúcie]] v 16. storočí. Napriek tomu je v mnohých vedných oblastiach (napr. [[kvantová chémia]] alebo [[matematická fyzika]]) ťažké vymedziť hranice fyziky. |
Fyzika je jednou z najstarších akademických disciplín pôsobiacich v ľudskej [[kultúra (spoločenské vedy)|kultúre]]. Práva samostatnej vednej disciplíny získala počas [[vedecká revolúcia|vedeckej revolúcie]] v 16. storočí. Napriek tomu je v mnohých vedných oblastiach (napr. [[kvantová chémia]] alebo [[matematická fyzika]]) ťažké vymedziť hranice fyziky. |
||
Riadok 13: | Riadok 9: | ||
Fyziku z hľadiska historického rozdeľujeme na [[klasická fyzika|klasickú]] a [[moderná fyzika|modernú fyziku]]. Z hľadiska spôsobu štúdia prírodných javov potom na [[experimentálna fyzika|experimentálnu fyziku]] a [[teoretická fyzika|teoretickú fyziku]]. |
Fyziku z hľadiska historického rozdeľujeme na [[klasická fyzika|klasickú]] a [[moderná fyzika|modernú fyziku]]. Z hľadiska spôsobu štúdia prírodných javov potom na [[experimentálna fyzika|experimentálnu fyziku]] a [[teoretická fyzika|teoretickú fyziku]]. |
||
Napriek mnohým objavom v posledných štyroch storočiach, existuje rada nezodpovedaných otázok vo fyzike a veľa ďalších pohľadov k jej výskumu. |
Napriek mnohým objavom v posledných štyroch storočiach, existuje rada nezodpovedaných otázok vo fyzike a veľa ďalších pohľadov k jej výskumu. No takze v historui je fyzika ako velke prd |
||
== Názory filozofov na fyziku == |
== Názory filozofov na fyziku == |
Verzia z 19:04, 24. jún 2019
vesmír' je definovaný ako všetko, čo fyzikálne existuje – celý časopriestor, všetky formy energie previazané s jeho štruktúrou, všetky základné prírodné konštanty a prírodné zákony zakódované do jeho štruktúry.
Fyzika je jednou z najstarších akademických disciplín pôsobiacich v ľudskej kultúre. Práva samostatnej vednej disciplíny získala počas vedeckej revolúcie v 16. storočí. Napriek tomu je v mnohých vedných oblastiach (napr. kvantová chémia alebo matematická fyzika) ťažké vymedziť hranice fyziky.
Fyzikálne zistenia často ústia do novej technológie a korešpondujú s ďalšími vedami, pričom najevidentnejšie je toto prepojenie s matematikou a filozofiou. Vývoj týchto disciplín fyziku tiež spätne ovplyvňuje.
Fyzici sa zaoberajú štúdiom správania a vlastností hmoty v najširšom zmysle slova – od subatomárnych častíc, z ktorých je všetko zložené (fyzika častíc), až po správanie sa vesmíru, ktoré nazývame kozmológia.
Fyziku z hľadiska historického rozdeľujeme na klasickú a modernú fyziku. Z hľadiska spôsobu štúdia prírodných javov potom na experimentálnu fyziku a teoretickú fyziku.
Napriek mnohým objavom v posledných štyroch storočiach, existuje rada nezodpovedaných otázok vo fyzike a veľa ďalších pohľadov k jej výskumu. No takze v historui je fyzika ako velke prd
Názory filozofov na fyziku
Albert Veľký
Fyzika je podľa Alberta Veľkého náuka o pohybe a jeho prvej príčine.
Aristoteles
Fyzika je podľa Aristotela časť teoretickej filozofie, ktorá skúma prírodu. Úlohou fyziky je uvádzanie jednotlivých javov pod také všeobecné pojmy a predstavy, ako je pojem nekonečnosti, priestoru, času a pohybu, ktoré možno poznať na základe skúmania podstaty vecí a na tomto základe pochopiť prirodzený beh sveta.
Stoicizmus
Fyzika podľa stoicizmu je jedna zo základných zložiek filozofie; fyzika je učenie o prírode, ontológia i teológia.
Teória a experiment
Miera rozlišovania medzi teóriou a experimentom je vo fyzike vyššia než vo väčšine ostatných vied. Teoretickí fyzici pracujú na formulácii konzistentných matematických modelov, ktoré sú v súlade s predchádzajúcimi experimentmi a predpovedajú nové experimentálne overiteľné výsledky, ktoré by za teóriou určených podmienok mali prejavovať tendenciu nastať. Experimentálni fyzici sa odkazujú na experimentálne zistenia, pri vytváraní modelov sveta pracujú s obmedzenou presnosťou meracích prístrojov a experimentálne overujú pravdivosť teoretických modelov, pričom takouto cestou prichádzajú často k novým pozorovaniam. Fyzici pracujúci na zosúlaďovaní teórie a experimentu sa často nazývajú fenomenológovia.
Disciplíny fyziky
- Mechanika
- Mechanika tekutín
- Mechanika kontinua tuhej fázy
- Optika
- Termika
- Matematická fyzika
- Astrofyzika
- Jadrová fyzika
- Kozmológia
- Elektrodynamika
- Geofyzika
- Teoretická fyzika
- Štatistická fyzika
- Biofyzika
- Kvantová mechanika
- Teória relativity
Články a skupiny článkov o fyzike vo Wikipédii
Referencie
Iné projekty
Prírodné vedy |
---|
Astronómia • Biológia • Ekológia • Chémia • Geografia • Fyzika • Matematika • Vedy o Zemi |