Fyzika: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Aktuálna revízia z 11:20, 5. január 2024

Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos) = "prirodzený" a φύσις (fysis) = "príroda") je prírodná veda o transformáciách energie v časopriestore a o vlastnostiach jej foriem a prejavov, akými sú napríklad hmota, jej pohyb, náboj a tiež sila, ktorou hmota medzi sebou pôsobí. Predmetom fyziky je látka, pole a fyzikálne javy.^[1]

Vo všeobecnosti je úlohou fyziky analýza kauzálnej štruktúry prírody, smerujúca k pochopeniu ako sa svet a vesmír správa. Pojem 'vesmír' je definovaný ako všetko, čo fyzikálne existuje – celý časopriestor, všetky formy energie previazané s jeho štruktúrou, všetky základné prírodné konštanty a prírodné zákony zakódované do jeho štruktúry.

Fyzika je jednou z najstarších akademických disciplín pôsobiacich v ľudskej kultúre. Práva samostatnej vednej disciplíny získala počas vedeckej revolúcie v 16. storočí. Napriek tomu je v mnohých vedných oblastiach (napr. kvantová chémia alebo matematická fyzika) ťažké vymedziť hranice fyziky.

Fyzikálne zistenia často ústia do novej technológie a korešpondujú s ďalšími vedami, pričom najevidentnejšie je toto prepojenie s matematikou a filozofiou. Vývoj týchto disciplín fyziku tiež spätne ovplyvňuje.

Fyzici sa zaoberajú štúdiom správania a vlastností hmoty v najširšom zmysle slova – od subatomárnych častíc, z ktorých je všetko zložené (fyzika častíc), až po správanie sa vesmíru, ktoré nazývame kozmológia.

Fyziku z hľadiska historického rozdeľujeme na klasickú a modernú fyziku. Z hľadiska spôsobu štúdia prírodných javov potom na experimentálnu fyziku a teoretickú fyziku.

Napriek mnohým objavom v posledných štyroch storočiach, existuje rada nezodpovedaných otázok vo fyzike a veľa ďalších pohľadov k jej výskumu.

Názory filozofov na fyziku

Albert Veľký

Fyzika je podľa Alberta Veľkého náuka o pohybe a jeho prvej príčine.

Aristoteles

Fyzika je podľa Aristotela časť teoretickej filozofie, ktorá skúma prírodu. Úlohou fyziky je uvádzanie jednotlivých javov pod také všeobecné pojmy a predstavy, ako je pojem nekonečnosti, priestoru, času a pohybu, ktoré možno poznať na základe skúmania podstaty vecí a na tomto základe pochopiť prirodzený beh sveta.

Stoicizmus

Fyzika podľa stoicizmu je jedna zo základných zložiek filozofie; fyzika je učenie o prírode, ontológia i teológia.

Teória a experiment

Miera rozlišovania medzi teóriou a experimentom je vo fyzike vyššia než vo väčšine ostatných vied. Teoretickí fyzici pracujú na formulácii konzistentných matematických modelov, ktoré sú v súlade s predchádzajúcimi experimentmi a predpovedajú nové experimentálne overiteľné výsledky, ktoré by za teóriou určených podmienok mali prejavovať te

Disciplíny fyziky

Články a skupiny článkov o fyzike vo Wikipédii

Bližšie informácie v hlavnom článku: :Kategória:Fyzika

Referencie

↑ FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. predmet fyziky

Iné projekty

Fyzikálny portál

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Fyzika
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fyzika

[1] FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. predmet fyziky

[1]

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
+[[Súbor:Plasma-lamp 2.jpg|náhľad|[[Plazmová lampa]]]]
-i hate niggas
+'''Fyzika''' (zo [[starogréčtina|starogr.]] φυσικός (fysikos) = "prirodzený" a φύσις (fysis) = "príroda") je [[prírodná veda]] o transformáciách [[energia|energie]] v [[časopriestor]]e a o vlastnostiach jej foriem a prejavov, akými sú napríklad [[hmota (fyzika)|hmota]], jej [[pohyb (fyzika)|pohyb]], [[elektrický náboj|náboj]] a tiež [[sila]], ktorou hmota medzi sebou pôsobí. [[Objekt (filozofia)|Predmetom]] fyziky je [[látka (fyzika)|látka]], [[pole (fyzika)|pole]] a [[fyzikálny jav|fyzikálne javy]].<ref>{{filit|fvp/predmet_fyziky.html}} ''predmet fyziky''</ref>
+Vo všeobecnosti je úlohou fyziky analýza [[Kauzalita|kauzálnej]] štruktúry [[Príroda|prírody]], smerujúca k pochopeniu ako sa svet a [[vesmír]] správa. Pojem 'vesmír' je definovaný ako všetko, čo fyzikálne existuje – celý časopriestor, všetky formy energie previazané s jeho štruktúrou, všetky základné prírodné konštanty a [[prírodný zákon|prírodné zákony]] zakódované do jeho štruktúry.
+Fyzika je jednou z najstarších akademických disciplín pôsobiacich v ľudskej [[kultúra (spoločenské vedy)|kultúre]]. Práva samostatnej vednej disciplíny získala počas [[vedecká revolúcia|vedeckej revolúcie]] v 16. storočí. Napriek tomu je v mnohých vedných oblastiach (napr. [[kvantová chémia]] alebo [[matematická fyzika]]) ťažké vymedziť hranice fyziky.
+Fyzikálne zistenia často ústia do novej [[technológia|technológie]] a  korešpondujú s ďalšími vedami, pričom najevidentnejšie je toto prepojenie s [[matematika|matematikou]] a [[filozofia|filozofiou]]. Vývoj týchto disciplín fyziku tiež spätne ovplyvňuje.
+[[Fyzik|Fyzici]] sa zaoberajú štúdiom správania a vlastností hmoty v najširšom zmysle slova – od [[subatomárna častica|subatomárnych častíc]], z ktorých je všetko zložené ([[fyzika častíc]]), až po správanie sa vesmíru, ktoré nazývame [[kozmológia]].
+Fyziku z hľadiska historického rozdeľujeme na [[klasická fyzika|klasickú]] a [[moderná fyzika|modernú fyziku]]. Z hľadiska spôsobu štúdia prírodných javov potom na [[experimentálna fyzika|experimentálnu fyziku]] a [[teoretická fyzika|teoretickú fyziku]].
+Napriek mnohým objavom v posledných štyroch storočiach, existuje rada nezodpovedaných otázok vo fyzike a veľa ďalších pohľadov k jej výskumu.
 == Názory filozofov na fyziku ==