Preskočiť na obsah

10. peruť RAAF

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

10. peruť RAAF je námorná hliadkovacia peruť kráľovských austrálskych vzdušných síl (Royal Australian Air Force – RAAF) založená na základni Edinburgh v Južnej Austrálii ako súčasť 92. krídla. Peruť vznikla v roku 1939 a aktívne sa zúčastnila aj druhej svetovej vojny, vykonávala anti-ponorkové operácie a hliadky zo základne v Spojenom kráľovstve, kým ju koncom roku 1945 nezrušili. Opätovne bola vytvorená v Austrálii v roku 1949 a od tej doby pomáhala pri austrálskej intervencii vo Východnom Timore a bola nasadená aj na Blízkom východe v rámci boja proti terorizmu vo vojne v Perzskom zálive v roku 2003.

Druhá svetová vojna

[upraviť | upraviť zdroj]
Letka č. 10 Sunderland vylieta na hliadku v roku 1941

Letka č.10 vznikla 1. júla 1939 na základni RAAF "Base Point Cook", pod velením veliteľa letky Leona Lachala.[1] O mesiac neskôr posádka a pozemný personál odišli do Veľkej Británie aby boli vyškolení na lietadlách "Short Sunderland". Bolo plánované, že posádka odletí po skončení výcviku s lietadlami do Austrálie. Po vypuknutí vojny však austrálska vláda ponúkla ich zotrvanie v Británii. Letka č. 10 sa tak stala prvou letkou RAAF a prvou letkou Britského spoločenstva národov v aktívnej službe počas 2. svetovej vojny (jedno z jej lietadiel preletelo 10. októbra 1939 do Tuniska). Bola to tiež jediná letka RAAF, ktorá bola v službe počas celej vojny.[2][3]

Hlavné úlohy letky počas vojny boli sprevádzanie konvojov, vedenie protiponorkových hliadok a záchranné misie. Letka potopila svoju prvú ponorku 1. júla 1940.[3] Operovala hlavne zo základní v južnej Británii, ako napr. RAF Mount Batten v meste Plymouth,[4] ale aj na Malte a ostrove Gibraltar v Stredozemnom mori.[5]

Letka č. 10 potopila medzi februárom 1940 a májom 1945 celkom šesť nemeckých ponoriek. Vo februári 1944 vytvorila rekord pobrežného veliteľstva s najvyšším počtom hliadkovacích hodín nalietaných počas jedného mesiaca: 1143.[2] Jednotka počas vojny stratila 19 lietadiel,[3] z ktorých, podľa autora Normana Barnesa, väčšina bola zostrelená stíhacími lietadlami s dlhým dostrelom.[6] V júni 1945 letka zastavila činnosť ako súčasť pobrežného veliteľstva. Reorganizácia jednotiek RAAF v Británii mala za následok, že letka č. 466  RAAF bola premenovaná na letku č.10 a dislokovaná do Bassingbournu, v Cambridgeshire.[6] Po ukončení bojov v Európe sa začala letka č.10 pripravovať na nasadenie do vojny v Pacifiku; ktoré však boli po japonskej kapitulácii zastavené; letka zostala v Británii a 26. októbra 1945 bola rozpustená.[3] Zaznamenala celkovo 161 vojnových obetí.[2]

Po skončení vojny

[upraviť | upraviť zdroj]
Letka č. 10. SP-2H s USN P-5 a RNZAF Sunderland v roku 1963

Letka č.10  bola znovu vytvorená v Townsville dňa 1. marca 1949 z dôvodu zvyšovania počtu výzvedných síl. Vykonávala námorné a anti-ponorkové hliadky nad severnou Austráliou a južným Pacifikom. V júni 1950 bol oddiel odoslaný do Darwinu (severná Austrália), aby vykonával pátracie a záchranné akcie.[7]

V rokoch 1978 - 79 bola letka č.10 vybavená lietadlom P-3C Orion a presťahovaná na základňu RAAF Edinburgh v južnej Australii.[8]

Prevádzkované lietadlá

[upraviť | upraviť zdroj]

Letka používala tieto lietadlá:[8]

  • Short Sunderland (1939–1945);
  • Short S.26 G-Boat (1941);[9]
  • Avro Lincoln (1949–1962);
  • Lockheed P2V-7S Neptune (1962–1977);
  • Lockheed P-3C Orion (1977–2002)
  • AP-3C Orion (2002 – súčasnosť)

Letka č. 10 bola vybavená malým počtom Supermarine Seagull, Supermarine Southampton, hydroplánmi de Havilland DH60.[10]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Barnes, The RAAF and the Flying Squadrons, str. 67
  2. a b c "10 Squadron RAAF"
  3. a b c d Stephens, Royal Australian Air Force, str. 76
  4. Barnes and James, Short Aircraft Since 1900, str. 338
  5. . Dostupné online.
  6. a b Barnes, The RAAF and the Flying Squadrons, str. 66
  7. Barnes, The RAAF and the Flying Squadrons, str. 66–67
  8. a b Eather, Flying Squadrons of the Australian Defence Force, str. 44.
  9. Barnes and James, Short Aircraft Since 1900, str.338
  10. Eather, Flying Squadrons of the Australian Defence Force, str. 41.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku No. 10 Squadron RAAF na anglickej Wikipédii.

  • Barnes, Norman (2000). The RAAF and the Flying Squadrons. St Leonards, New South Wales: Allen & Unwin. ISBN 1-86508-130-2 
  • Barnes, C.H.; James, D.N. (1989). Short Aircraft Since 1900. London: Putnam. ISBN 0-85177-819-4 
  • Coulthard-Clark, Chris (1995). The RAAF in Vietnam: Australian Air Involvement in the Vietnam War 1962–1975. Sydney: Allen & Unwin in association with the Australian War Memorial. ISBN 1-86373-305-1 
  • Eather, Steve (1995). Flying Squadrons of the Australian Defence Force. Weston Creek, Australian Capital Territory: Aerospace Publications. ISBN 1-875671-15-3 
  • RAAF Historical Section (1995). Units of the Royal Australian Air Force: A Concise History. Volume 4: Maritime Units. Canberra: Australian Government Publishing Service. ISBN 0-644-42796-5 
  • Stephens, Alan (2006) [2001]. The Royal Australian Air Force: A History. London: Oxford University Press. ISBN 0-19-555541-4 

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]