Chobotnáče
| Chobotnáče | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Proboscidea Illiger, 1811 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Chobotnáče[1][2] (iné názvy: chobotnáčotvaré[3], chobotnatce[4][5], chobotnaté[6], slony[7][8][9], slonotvaré[10]; lat. Proboscidea) sú veľký taxón cicavcov.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]V súčasnosti obsahuje len čeľaď slonovité, ktorá dnes zahŕňa 3 druhy: slona afrického, slona pralesného (donedávna považovaný za poddruh slona afrického) a slona ázijského. V dobe ľadovej existovalo viac druhov, medzi nimi napríklad slonovi podobný mamut, ďalej napríklad rody Mammut, Mastodont, Platybelodon či Amebelodon.
Súčasné chobotnáče sú najväčšie žijúce suchozemské živočíchy. Sú bylinožravé. Charakterizované sú prítomnosťou dlhého chobota (vznikol predĺžením a spojením hornej pery a nosa; pozostáva z tisícov párových svalov), predĺženými zubami – klami, veľkými ušami a širokou hlavou. Výška po plece je 2 – 4 m, hmotnosť 2 – 7 ton.
Dnes žijú na púšti, savane, polopúšti a vo svetlom lese v južnej a juhovýchodnej Ázii a subsaharskej Afrike. Pralesný slon žije prevažne v dažďových lesoch.
Chobot je čuchový, hmatový, nasávací a úchytový orgán. Kly sú pri koreni duté a neprestajne rastú (u samca sú dlhšie, u samice kratšie). Nohy sú stĺpovité, konce prstov sú obalené malými nechtovitými kopytami. Na konci chvosta je strapec silných štetín. Telo je pokryté veľmi riedkou srsťou, koža je hrubá, jemne vrásčitá. Mozog je malý, ale výkonný, preto sú slony pomerne inteligentné. Veľké vejárovité uši popretkávané cievami sú v neustálom pohybe a pomáhajú pri ochladzovaní tela.
Slony obyčajne žijú v čriedach, ktoré sú dobre organizované. Samice tvoria zoskupenia tvorené vedúcou samicou, ďalšími samicami a ich mláďatami (pri obrane alebo ak je dosť potravy, spájajú sa tieto skupiny do väčších stád). Mladé samce tvoria tzv. pánske skupiny, staré samce žijú samotársky. V čase sexuálnej vnímavosti samíc sa samce dočasne pridružujú k samičím skupinám.
Slony denne zjedia až 500 kg potravy, pričom značne ničia porasty. Vodu pijú, no používajú ju aj na chladenie tela a očistu.
Dožívajú sa 60 rokov, čiže po človeku sú druhými najdlhšie žijúcimi cicavcami.
Systém
[upraviť | upraviť zdroj]Chobotnáče v širšom zmysle
- čeľaď †Anthracobunidae
- ? †Jozaria palustris
- chobotnáče v užšom zmysle (Proboscidea sensu stricto)
- čeľaď †Moeritheriidae
- (-) Barytherioidea – parafyletická skupina
- čeľaď †Numidotheriidae – parafyletická skupina; patrí sem †Phosphatherium escuilliei, †Daouitherium rebouli a †Numidotherium koholense
- čeľaď †Barytheriidae
- čeľaď †Deinotheriidae (Deinotherioidea)
- podrad Elephantiformes
- čeľaď †Palaeomastodontidae – parafyletická skupina; patrí sem †Palaeomastodon beadnelli a rod †Phiomia (tieto dva rody bývajú zaraďované aj pod Gomphotheriidae v užšom zmysle, a rod Phiomia aj ako samostatná čeľaď Phiomiidae pod Elephantiformes)
- (-) Elephantoidea v širšom zmysle
- †Hemimastodon crepusculi
- nadčeľaď Mammutoidea
- čeľaď †Mammutidae– pozri mastodont
- nadčeľaď Euelephantoidea (Elephantoidea v užšom zmysle)
- čeľaď †Choerolophodontidae
- čeľaď †Amebelodontidae – zaraďované aj pod Gomphotheriidae v užšom zmysle
- (-) Gomphotheriidae v širšom zmysle (vrátane Trilophodontidae) – parafyletická skupina; pozri aj mastodont
- rod †Gnathabelodon
- čeľaď †Gomphotheriidae v užšom zmysle (/podčeľaď Gomphotheriinae)
- čeľaď slonovité (Elephantidae) – vrátane rodov †Tetralophodon, †Paratetralophodon, †Anancus a čelade Stegodontidae, ktoré sú často zaraďované mimo slonovitých; čeľaď slonovité sa zaraďuje aj mimo Gomphotheriidae v širšom zmysle pod Euelephantoidea
- ? rod †mastodont
- ? podrod †Bunolophodon
- ? podrod †Zygolophodon – zaraďované aj pod Mammutidae
- ? †“Mastodon” grandincisivus (Bunolophodon grandincisivus; Amebelodon grandincisivus)
- ? †“Bunolophodon” grandidens
- (-) Rhynchotheriinae / podčeľaď
- rod †Sinomastodon
- †Eubelodon morrillii
- rod †Rhynchotherium
- (-) †Cuvieroniinae
- †Notiomastodon oranatus
- rod †Stegomastodon
- rod †Haplomastodon
- rod †Cuvioronius
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chobotnáče
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Chobotnáče
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ chobotnáče. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im).
- ↑ LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 72.
- ↑ cicavce. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy).
- ↑ chobotnatce. In: Encyklopédia Zeme. Ed. Juraj Činčura. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 720 s. (Encyklopédie Obzoru.) S. 243.
- ↑ LENOCHOVÁ, Mária; NEČAS, Oldřich; DVOŘÁK, František; VILČEK, František; BOHÁČ, Ivan. Biológia pre 1. ročník gymnázií. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994. 211 s. ISBN 80-08-02318-X. S. 164.
- ↑ chobotnatý. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
- ↑ Zviera. Bratislava : Ikar, 2002. 623 s. ISBN 80-551-0375-5. S. 220.
- ↑ slony. In: Pyramída (encyklopedický časopis).
- ↑ slony. In: BETINA, Vladimír, et al. Malá encyklopédia biológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1975. 556 s. (Malá encyklopédia.) S. 448 – 449.
- ↑ TRNKA, Alfréd. Zoológia chordátov : vybrané kapitoly. Trnava : Pedagogická fakulta, Trnavská univerzita, 2018. 96 s. Dostupné online. ISBN 978-80-568-0166-6. S. 92.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]