Cytosól
1. Jadierko
2. Jadro
3. Ribozóm (malé bodky)
4. Vezikula
5. Drsné endoplazmatické retikulum
6. Golgiho aparát
7. Cytoskelet
8. Hladké endoplazmatické retikulum
9. Mitochondria
10. Vakuola
11. Cytosól (spolu s ostatnými organelami tvorí cytoplazmu)
12. Lyzozóm
13. Centrozóm spolu s centriolami
14. Cytoplazmatická membrána
Cytosól (iné názvy pozri nižšie) je gélovité vnútorné prostredie bunky javiace sa v elektrónovom mikroskope amorfne (beztvaro).
Cytosól spolu s tekutinami vnútri jadra (a ostatných organel) sa označuje názvom vnútrobunkové tekutiny (=intracelulárne tekutiny).
Názvy
[upraviť | upraviť zdroj]V literatúre sa vyskytujú tieto názvy: cytosól[1], cytosol[2][3][4], cytozól[5], cytozol[6], základná plazma[7], cytoplazma v užšom zmysle[8][9], základná cytoplazma[2][4][10], hyaloplazma[2], cytoplazmatický matrix [jazykovo nesprávne: cytoplazmatická matrix][4][10], plazmový matrix [jazykovo nesprávne: plazmová matrix][11][10], matrix v užšom zmysle [12], základná cytoplazmatická substancia (bunky)[10][12].
O cytoplazme v širšom zmysle pozri cytoplazma.
Názov matrix v širšom zmysle označuje celú hmotu bunky (t.j. vrátane organel, inklúzií, povrchu atď.)[2]. Ďalšie významy slova matrix pozri v článku matrix.
Zloženie cytosólu
[upraviť | upraviť zdroj]Cytosól tvorí vnútorné prostredie bunky. Je tekutý až rôsolovitý a vykonáva mnoho úloh. V prvom rade ide o všeobecné bunkové prostredie, ktorého 75 až 80 % tvorí voda. Gélovitosť cytosólu závisí od množstva anorganických a organických látok a biomakromolekúl rozpustených v tejto vode. Prítomnosť určitej látky v bunke je často podmienená jej rozpustnosťou vo vode. Najčastejšími anorganickými látkami v cytosóle okrem vody sú anorganické zlúčeniny kyslíka (napr. molekulový kyslík alebo kyslíkové radikály), uhlíka (napr. oxid uhličitý), dusíka (napr. amoniak), fosforu (napr. pyrofosfát) a síry a ďalej ióny draslíka, sodíka, vápnika, horčíka, mangánu, zinku a ďalších. Najčastejšími organickými látkami v cytosóle sú aminokyseliny, mastné kyseliny, nukleotidy, organické kyseliny a rôzne metabolické medziprodukty. Najčastejšími biomakromolekulami v cytosóle sú proteíny (napr. enzýmy), sacharidy, lipidy a nukleové kyseliny.[13] Cytoplazma v bunke nie je homogénnou emulziou; pri povrchu bunky je tekutejšia (ektoplazma), vo vnútri viskóznejšia (endoplazma).
Vlastnosti cytosólu
[upraviť | upraviť zdroj]Fakt, že je tvorený prevažne vodou, dáva cytosólu charakteristické vlastnosti. Voda je polárne rozpúšťadlo a dobre rozpúsťa polárne a hydrofilné látky. Napríklad proteíny môžu svoju funkciu plniť iba vtedy, keď sú v bunke v rozpustenom stave. Inak fungujú hydrofóbne látky, ktoré sa vo vode nerozpúšťajú, ale naopak agregujú (zhlukujú). Typicky hydrofóbne sú lipidy; vďaka vodnému prostrediu sa zachováva štruktúra biomembrán, ktorú tvoria prevažne lipidy.
Medzi výhody vodného charakteru cytosólu patria i termoregulačné schopnosti. Voda dobre vedie teplo, takže "prehriatie" určitej oblasti bunky a jej následné tepelné poškodenie v dôsledku výraznej metabolickej aktivity tak ľahko nehrozí.
Ďalšou vlastnosťou cytosólu je to, že voda je univerzálne prostredie pre biochemické reakcie. Veľkosť molekúl vody, veľká kyslíková elektronegativita, ľahká protonizácia vodíka a schopnosť tvoriť vodíkové mostíky poskytujú dostatočne flexibilné prostredie pre mnohé typy chemických reakcií. Poskytovať priestor pre biochemické procesy je najdôležitejšou schopnosťou cytosólu. Prebiehajú v ňom malé biochemické reakcie, zložité enzymatické cykly aj komplexné biochemické dráhy. Spomenúť možno glykolýzu, syntézu bielkovín, hydrolytické procesy a mnohé ďalšie.
V cytosóle látky ľahko difundujú, takže vnútrobunkový transport je pre mnohé molekuly rýchly a nenáročný. Tekutosť cytosólu takisto umožňuje nielen pohyb v ňom, ale i pohyb jeho samotného, spolu s presunom organel, ktoré obklopuje - tieto pohyby sa označujú ako prúdenie cytoplazmy.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ cytosólhyaloplazma. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. 227
- ↑ a b c d bunka. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 380.
- ↑ MUCHOVÁ, J. et al. Lekárska chémia (2021) [1] Archivované 2021-12-02 na Wayback Machine, S. 60
- ↑ a b c BARANEC et al.: Botanika [2]
- ↑ MUCHOVÁ, J. et al. Lekárska chémia (2021) [3] Archivované 2021-12-02 na Wayback Machine, S. 49
- ↑ http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/poracova1/subor/2.pdf
- ↑ Atlas: štruktúru cytoplazmy 1 [online]. Kvetena-sk.com, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
- ↑ BOLEČEK, Peter. Biológia : pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách. 1. vyd. Nitra : Enigma, 2010. 406 s. ISBN 978-80-89132-95-9. S. 17,18.
- ↑ Radovan Malina: Všeobecná zoológia – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
- ↑ a b c d STÖCKER, Friedrich W.; DIETRICH, Gerhard. Brockhaus-ABC Biologie (A - Me. Bd. 1). [s.l.] : Brockhaus, 1986. 1012 s. ISBN 978-3-325-00073-3. S. 350.
- ↑ matrix. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová. Zväzok M – N. Bratislava : Veda, 2015. 1103 s. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1485-2.
- ↑ a b matrix. In: Slovník cudzích slov : akademický. 2. dopl. a upr. slovenské vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. 1054 s. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6.
- ↑ EDITORS, B. D.. Biology Dictionary [online]. 2017-03-20, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online. (po anglicky)
- Radovan Malina: Všeobecná zoológia – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.