Dural
Dural (z angl. durable aluminium) je zliatina hliníka s meďou a horčíkom (Al-Cu4-Mg). Obsah medi v zliatine je približne 4 %, obsah horčíka je menší ako 1 %. Pri zvýšenom podiele horčíka sa zliatina nazýva aj superdural (Al-Cu4-Mg1).
Dural patrí medzi zliatiny hliníka. Oproti čistému hliníku (hustota 2 700 kg.m-3) je dural len o trochu hustejší, ale až päťkrát pevnejší v ťahu a tvrdší. Pevnosť aj tvrdosť sa zvyšuje tepelným opracovaním a zušľachťovaním, podobne ako u ocelí - pozri tvárnené vytvrdzovanie.
Dural bol prvýkrát vyrobený v roku 1906 Alfredom Wilmom v Nemecku (zloženie bolo 95% Al, 4% Cu, 0,5% Mg, 0,5% Mn) a používal sa hlavne v automobilovom a leteckom priemysle ako oveľa ľahšia náhrada železa a ocele.
Vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]
Dural sa ľahko obrába, dá sa spájať zváraním v ochrannej atmosfére, spájkovaním s pomocou špeciálnych tavív, nitovaním alebo lepením. Dural je chemicky odolný a dá sa veľmi dobre povrchovo upravovať a farbiť a chrániť pred oxidáciou - eloxovať. Nedostatkom duralových zliatin je malá schopnosť tlmiť otrasy a pohlcovať rázy, lebo majú malú anelasticitu.
Dá sa dobre tvárniť za tepla pri 380 až 450 °C aj za studena. Vytvrdzujú sa obvykle za studena na medzu pevnosti 400 až 450 MPa (superdural). Duraly nemajú dostatočnú odolnosť proti korózii, preto sa často plátujú hliníkom alebo zliatinou hliníka s mangánom.
Dural je pevný v ťahu s medzou pevnosti medzi 250 MPa až 500 MPa a je húževnatý. Niektoré typy duralu sa vlastnosťami okrem tvrdosti vyrovnajú oceli.
Hustota duralu je priemerne ρ=2 800 kg.m3.
Dural na rozdiel od čistého hliníka je možné deliť laserom.
Použitie
[upraviť | upraviť zdroj]Duraly sa používajú kvôli nízkej mernej hmotnosti najmä na stavbu lietadiel, a na výrobu hliníkových diskov kolies osobných automobilov.
Dural je náchylný na praskanie pri korózii a namáhaní a preto je stále častejšie v lietadlách nahradzovaný radom 7000. Ide o zliatiny legované (precipitačne vytvrdzované) zinkom (zliatiny AlZnMg). Najvyššiu pevnosť v ťahu (najpevnejšia hliníková zliatina) viac ako 700 MPa majú zliatiny 7034, 7075, 7068 využívané aj v kozmonautike. Pomer pevnosť/hmotnosť týchto zliatin prevyšuje dokonca najpevnejšie ocele.[1] Väčšina zliatin radu 7000 obsahuje aj horčík a meď.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hliníkové zliatiny pre tvárnenie (vytvrditeľné) [online]. www.matnet.sav.sk, [cit. 2021-08-24]. Dostupné online. Archivované 2021-04-23 z originálu.
|
Tento článok týkajúci sa techniky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |