Preskočiť na obsah

European Article Number

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
EAN-13

European Article Number, skr. EAN, je druh čiarových kódov. Najčastejší EAN kód a pravdepodobne najčastejšie používaný čiarový kód vôbec je EAN-13, ktorý bol definovaný štandardizačnou organizáciou GS1.

Kódy EAN-13 sa používajú na celom svete na označovanie jednotlivých druhov tovaru. Upravená podoba tohto kódu sa používa ako ISBN alebo ISSN. Z kódu EAN-13 možno zistiť krajinu pôvodu alebo spôsob použitia daného tovaru. Menej používané sú kódy EAN-8, ktoré sú vyhradené a používané pre malé obaly, na ktoré je problém umiestniť trinásťmiestny kód, ako sú napríklad cukrovinky.

V EAN-13 jednotlivé symboly kódujú 13 čísel, ktoré sú rozdelené do štyroch častí:

  • Systémová číslica, prvé dve alebo tri číslice, obvykle identifikujú krajinu, kde je zaregistrovaný výrobca (nemusí označovať krajinu pôvodu výrobku). V prípade, že EAN-13 vznikol konverziou z ISBN alebo ISSN kódu, systémový kód je 978 alebo 979 v prípade ISBN alebo 977 v prípade ISSN.
  • Kód výrobcu, skladajúci sa zo štyroch alebo piatich číslic v závislosti na systémovom kóde
  • Kód výrobku, skladajúci sa z piatich číslic
  • Kontrolná číslica. Je vypočítaná pomocou funkcie modulo 10 (je to teda samodetekujúci kód).
    • Postup výpočtu (kód 8584027341404):
      • Sčítajú sa čísla na nepárnych pozíciách (8+8+0+7+4+4=31)
      • Pripočíta sa súčet čísel na párnych pozíciách vynásobený tromi ((5+4+2+3+1+0)*3=45)
      • Výsledok sa zaokrúhli nahor na celé číslo deliteľné 10 a odpočítame ho. Takto získame kontrolnú číslicu (45+31=76; 80-76=4)

Rovnako sa kontrolná číslica vypočítava i pre EAN/UCC8, EAN/UCC14 alebo pre kód SSCC.

Kódy štátov

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé dve alebo tri číslice označujú štát, v ktorom je zaregistrovaný výrobca produktu. Občas sa používajú EAN kódy začínajúce číslicou 0, v takom prípade to je rozšírený UPC kód. Väčšina skenerov dokáže čítať a používať oba druhy kódov, ale mnoho výrobcov v USA stále používa iba UPC kód.

Kódovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

K zakódovaniu sa číslice najprv rozdelia na tri skupiny:

  • Prvá číslica
  • Prvá (ľavá) skupina po 6 číslic
  • Druhá (pravá) skupina po 6 číslic

Pre zakódovanie posledných 12 číslic existujú tri schémy – ľavý s nepárnou paritou, ľavý s párnou paritou a pravý. Každá schéma pre každú číslicu definuje permutáciu dvoch čiar a dvoch medzier, širokých štyri X z celkových siedmich. Prvá číslica nemá ekvivalent v sekvencii čiar čiarového kódu, ale určuje, ktorá z číslic v ľavej časti bude zakódovaná schémou s ktorou paritou. Pre číslice v pravej skupine je použitá pravá schéma vždy. Schéma pre ľavú skupinu s nepárnou paritou sa zhoduje so starším kódovaním UPC-A a je dané, že pre nulu ako prú číslicu kódu budú všetky číslice ľavej skupiny zakódované podľa tejto schémy (z dôvodu spätnej kompatibility s čiarovým kódom UPC).

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Čárový kód na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).