Preskočiť na obsah

Kauza Gamatex

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Kauza Gamatex alebo „Zachráňte Markízu“ bol obchodný spor firmy Mariána Kočnera Gamatex proti Pavlovi Ruskovi o ovládnutie televízie Markíza, ktorý vyvrcholil v auguste a septembri 1998. Obchodný spor bol spolitizovaný. Rusko naznačoval, že ho informoval Slota, tak ako by mu chcel Markízu zobrať Mečiar a HZDS. Aj preto sa po obsadení Markízy 18. augusta 1998 na stranu Ruska postupne otvorene postavili nielen diváci ale aj niektorí opoziční politici. Demonštrácia pred televíziou sa 16. septembra 1998 zmenila na veľký 48-hodinový happening necelé dva týždne pred parlamentnými voľbami. Po voľbách, ktoré sa uskutočnili 25. a 26. septembra 1998, napriek tesnému víťazstvu HZDS, vznikla nová vládna koalícia vedená predtým opozičným Mikulášom Dzurindom. Spor skončil v roku 2000 akoby bez víťaza a bez záujmu verejnosti. Až neskôr vyšlo najavo, že Kočner získal okolo 100 miliónov korún a okrem toho vraj Rusko 11. júna 2000 podpísal štyri zmenky v prospech Kočnera a Štefana Agha. Dve zmenky, každá na vtedajších 250 miliónov korún, plus ďalšie dve záručné biankozmenky Kočner od roku 2015 vymáhal priamo od televízie Markízy, pretože Rusko bol vraj bezmajetný. 12. januára 2021 Najvyšší súd potvrdil rozsudok Špecializovaného trestného súdu a v prípade Kauza zmenky TV Markíza boli za falšovanie Kočner aj Rusko odsúdení na 19 rokov odňatia slobody.

Pohľadávku ESPE štúdia získal Kočner za korunu

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa knihy Roberta Čulena[1] získala v roku 1997[2] alebo 1998 za jednu korunu[3] Kočnerova a Aghova spoločnosť Gamatex pohľadávku Siloša Pohanku, majiteľa ESPE štúdia, voči televízii Markíza. Podľa Čulena sa Rusko ešte pred vznikom televízie dohodol s Pohankom, že ten sa prihovorí za vydanie licencie pre Markízu pred Radou pre vysielanie a retransmisiu (vtedy Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie, zjednodušene licenčná rada, ďalej len skratka RVR), ktorá o pridelení licencie rozhodovala. Odmenou za to mal byť podiel Pohanku v Markíze. Spolu s úrokmi išlo v roku 1998 o pohľadávku vo výške 80 miliónov korún (2,66 milióna eur). [1] Podľa iného zdroja[4] z roku 2018 bola hodnota pohľadávky 2,5 milióna nemeckých mariek (1,28 milióna eur). Až neskôr vyšli najavo podrobnosti, že Pohanka mal stiahnuť svoju vlastnú žiadosť o licenciu a pred RVR podporiť Ruskov projekt; že tak aj urobil ale Rusko licenciu vtedy nezískal, ale získal ju až na ďalšom zasadaní RVR, po tom čo bola časť členov vymenená a že dohoda bola uzatvorená riadnou písomnou zmluvou, v ktorej bola sankcia vyjadrená v nemeckých markách v sume okolo 50 miliónov korún.[5] Pohanka údajne povedal, že predať pohľadávku Kočnerovi za jednu korunu ho donútili násilným spôsobom, čo vypovedala pred senátom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku v roku 2019 Anna Hausknotzová, bývalá členka RVR.[6][2] Naopak Milan Žitný tvrdil, že Pohanka daroval Kočnerovi pohľadávku za korunu dobrovoľne aj preto, že Ernest Valko tvrdil, že zmluva nie je dosť precízne formulovaná, spor sa nedá vyhrať a že nakoniec Pohanka dostal Kočnerom sľúbenú štvrtinu pohľadávky.[5]

Exekúcia Markízy Gamatexom

[upraviť | upraviť zdroj]

Keď si v auguste 1998 firma Gamatex uplatňovala pohľadávku voči Markíze, Rusko ju odmietol ale Sylvia Volzová (už vtedy s Ruskom "pohádaná") ju potvrdila.[1] Rusko neskôr tvrdil, že zmluva s Pohankom ho zaväzovala len pri prvom pokuse o získanie licencie, ktorý bol neúspešný a že licenciu získal bez pomoci Pohanku. Vďaka tejto pohľadávke Gamatex získal v exekúcii Markíza-Slovakia, čo bol väčšinový vlastník (51%) Slovenskej televíznej spoločnosti (STS).[4] Gamatex tak právne získal rozhodujúci vplyv v STS, ktorá spolu s americkou spoločnosťou CME (49%) [1] prevádzkovala televíziu. Gamatex v RVR požiadal aj o prevod vysielacej licencie na novú vlastnícku štruktúru.[4]

Obsadenie Markízy 18. augusta 1998

[upraviť | upraviť zdroj]

Ešte víkend pred obsadením Markíza veľkoryso oslavovala výročie (licenciu získala 7. augusta 1995 a vysielať začala 31. augusta 1996) svojho úspešného televízneho podnikania Dňom otvorených dverí, za veľkej účasti vďačných divákov, prilákaných bohatým programom.[7]

Do parlamentných volieb chýbal už len mesiac, keď utorok 18. augusta 1998 dopoludnia do areálu televízie v Záhorskej Bystrici prišiel Kočner, ako zástupca Gamatexu a preukázal sa súdnym rozhodnutím, podľa ktorého je jeho firma už štyri dni 51-percentným (väčšinovým) podielnikom v Markíze.[8] Do budovy prišiel so svojou ochrankou, ktorá ju začala obsadzovať. Podľa Kočnerovej výpovede z roku 2020, tam vtedy prišiel len spolu s Pohankom, Aghom a šoférom a pánom z ochranky v obleku a Sylvia Volzová bola v tom čase na pracovisku.[2]

„Medzi deviatou a desiatou hodinou dopoludnia vystriedali vykravatovaných fešákov z Ruskovej strážnej služby Noble Day drsnejšie typy v rifliach, maskáčoch a slnečných okuliaroch,“ napísal Róbert Čulen, vtedajší šéf spravodajstva Markízy.[1]

Gustáv Murín píše, že chybou Kočnera bolo, že si na obsadenie televízie najal firmu Petra Čongrádyho (zločinecká skupina Sýkorovci) pôsobiacou pod hlavičkou Detektívnej kancelárie Františka Borbélyho.[7]

Rusko našiel azyl v Prahe odkiaľ ohlasoval, že ide o komplot tajnej služby proti jeho osobe a nezávislej televízii. Odvolával sa aj na informácie od Jána Slotu. (Neoznačeným páchateľom mal byť Mečiar alebo Lexa a HZDS).[9] Rusko v Prahe tajne rokoval s CME. CME dohodla s Kočnerom, že bude mať umožnený kedykoľvek prístup do Markízy ak stiahne ochranku.[10] Aj keď boli Rusko a Kočner bývalí spolužiaci nedokázali sa dohodnúť. 15. septembra 1998 preto Kočner zopakoval pokus o obsadenie Markízy s čatou ozbrojených strážnikov. Gamatex sa vtedy snažil doručiť výpovede štyrom kľúčovým zamestnancom: Pavlovi Ruskovi, jeho manželke Viere, Stanovi Pavlíkovi a Michalovi Arpášovi.[10] Fyzické obsadenie Markízy potvrdzuje Ruskov tútor Ľubo Gregor, ktorý sa stretol s Kočnerom v bývalej Ruskovej kancelárii.[7]

Vysielacie štúdio mala mať na starosti už s Kočnerom spriaznená Volzová. Viere Ruskovej sa však podarilo preniknúť do spravodajstva.[10] Kým sa Kočnerovi podarilo obsadiť vysielacie štúdio, stihli sa v ňom zatvoriť Stanislav Pavlík a Anna Ghannamová a tí vstupom do živého vysielania oznámili, že "... demokracia, sloboda a Markíza sú v ohrození, pretože ju obsadila mafia".

Politické vplyvy pred voľbami 25. a 26. septembra 1998

[upraviť | upraviť zdroj]

Politický vývoj Slovenska vo volebnom období 1994 – 1998 priviedol v decembri 1994 k moci vládnu koalíciu vytvorenú z víťaza volieb HZDS a Slovenskej národnej strany a Združenia robotníkov Slovenska. Koalícia realizovala rôzne snahy o ovládnutie médií (napríklad dosadenie Igor Kubiša za riaditeľa STV v decembri 1996 a pod.). Markíza v roku 1998 (začala vysielať len dva roky predtým, v auguste 1996) už mala obrovský vplyv. "Mienkotvorný" denník Pravda o 10 rokov neskôr glosuje vtedajšiu situáciu slovami: "Vláda mala STV, opozícia – Markízu".[8]

Po opätovnom ozbrojenom obsadení Markízy 15. septembra 1998 STV vystupňovala svoju kampaň v prospech HZDS diskreditáciou a ohováraním opozičných politikov, najmä z KDH.[11]

16. septembra 1998 - míting "brániť demokraciu a svoju televíziu"

[upraviť | upraviť zdroj]

Po obsadení Markízy sa na stranu Ruska (a televízie, ktorú reprezentoval) vtedy otvorene postavili nielen diváci ale aj niektorí opoziční politici a časť verejnej mienky. Demonštrácia pred televíziou sa 16. septembra 1998 zmenila na veľký 48-hodinový happening. Z tribúny sa ľuďom prihovárali humoristi Stano Radič, Rasťo Piško a Jaro Filip. Okrem iných tu potom rečnili Mikuláš Dzurinda aj Róbert Fico.[12] Na „Zachráňte Markízu“[13] prišli stovky, možno tisíce ľudí (bojovať za Markízu, slobodu slova a demokraciu). „Markízu si nedáme!“ kričal vtedy aj Robert Fico.[14] Podľa KDH vyše 5000 občanov vrátane opozičných lídrov prišlo 16. septembra podporiť TV Markíza.[11] Predstavitelia opozície organizovali mítingy po celom Slovensku a v čase volebného moratória využívali priestor, ktorý im dávala Markíza.[10]

Samotné vysielanie Kočner ovplyvnil len minimálne (jeho záujmy obhajoval vedúci spravodajstva Robert Čulen, ktorý neskôr napísal o tejto kauze knihu[1]). Situácia v Markíze sa upokojila 17. septembra 1998 po zásahu licenčnej rady[chýba zdroj]. Gamatex opustil priestory televízie. Predstavitelia KDH podali 18. septembra trestné oznámenie na STV pre jej absurdnú ohováračskú kampaň.[11] Aj potom sa však Rusko a Kočner pohybovali iba v sprievode početných ochraniek. Rusko si najal po rusky hovoriacich bodyguardov.[8] Rusko bol v Česku[14] (aj s rodinou[8]) a tvrdil, že jeho život je v ohrození.

25. a 26. septembra 1998 - parlamentné voľby

[upraviť | upraviť zdroj]

Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998 sa uskutočnili 25. a 26. septembra 1998. Aj vďaka tejto kauze[13] sa ich zúčastnilo rekordných 84,24% voličov. Vyššia volebná účasť bola len v prvých slobodných voľbách v roku 1990. Do NR SR sa dostalo šesť politických strán a napriek tesnému víťazstvu HZDS vznikla nová vládna koalícia SDK, SDĽ, SMK a SOP, ktorá získala ústavnú väčšinu a predsedom vlády sa stal Mikuláš Dzurinda.

Ďalšie pôsobenie Markízy v politike

[upraviť | upraviť zdroj]

Nakoniec si pravdepodobne obe strany uvedomili, že riskujú, že Licenčná rada odoberie Markíze licenciu na vysielanie. Daniel Krajcer z tribúny poďakoval ľuďom za podporu a poslal ich domov. Gamatex sa stal partnerom a Rusko viedol televíziu ďalej (do apríla 2002) a exekúciu vyhlásil za neplatnú. Televízia tak mala dočasne dve vedenia. Licenčná rada nakoniec udelila Markíza pokutu len 3,5 milióna korún.[10]

Ruskova Markíza sa teda ubránila nepriateľskému prevzatiu Kočnerom, ktorého teraz komentátori spájajú s Lexom a SIS avšak podľahla ("zaľúbila sa do"[14]) Strany občianskeho porozumenia, politického projektu Rudolfa Schustera, ktorému dopomohla stať sa prezidentom v roku 1999. Doterajším vrcholom politizácie Markíza bolo Ruskove hnutie ANO (Aliancia nového občana) založená 2001. Markíza poslúžila ľuďmi aj mediálnym priestorom. Viaceré televízne tváre sa neskôr začali politicky realizovať po svojom.[14]

Vyriešenie vlastníctva v roku 2000

[upraviť | upraviť zdroj]

Spor o vlastníctvo obchodných podielov pokračoval až do začiatku roku 2000 dokedy si Rusko udržal funkciu generálneho riaditeľa. Ruska vystriedal vo funkcii riaditeľa Vladimír Repčík od 1. apríla 2000[15] a Rusko sa stal predsedom rady majiteľov STS. Napriek dlhotrvajúcim nepriateľským postojom Ruska ku Kočnerovi sa spor napokon skončil tak, že v roku 2000 prevádzkovateľ Markízy (STS) kúpil celý Gamatex cez akcie jeho materskej firmy A.D.A.M. a.s.[4][16] Podľa Kočnerových slov za 80 až 300 miliónov korún. Podľa iných hodnoverných údajov išlo o transakciu v sume okolo 100 miliónov korún.[8] Presná suma nikdy nebola zverejnená. Urovnanie sporu sa udialo zmluvu z 30. júna 2000, ktorou sa Markíza stala vlastníkom spoločnosti Gamatex. Existencia tejto zmluvy bola dôsledne utajovaná až do roka 2016.[17] Markíza sa v trestnom oznámení ohľadom zmeniek TV Markíza v roku 2018 odvolávala že táto zmluva neuvádzala žiadna ďalšia platbu, ani povinnosť vystaviť akékoľvek zmenky.[17]

Ruskovi vtedy pomohli podnikatelia Ján Kováčik a Milan Fiľo, ktorým Rusko odpredal väčšinu svojho 50-percentného podielu v televízii. J. Kováčik následne odkúpil aj podiel S. Volzovej a stal sa konateľom televízie. Spolu s Ruskom mal vyše 40-percentný podiel, vyše 25 percent patrilo Fiľovi a zvyšok (menej ako 35%) CME. Definitívne vplyv v Markíze stratil Rusko v roku 2005, keď zvyšok svojho podielu predal CME. Američania odvtedy ovládali v Markíza-Slovakia okolo 80 percent. Zvyšných 20% získala CME v roku 2007, keď Kováčikovi a Fiľovi vyplatili spolu 1,8 až 1,9 miliardy korún (približne 60 miliónov €). Väčšinovým akcionárom CME bola firma WarnerMedia (v roku 2020 CME kúpila skupina PPF Petra Kellnera).[18] Podľa výpovede Radky Doehring[19] Rusko dostal za svoj podiel 575 miliónov korún (približne 19 miliónov €).

Zmenky Markízy splatné 2015 a 2016

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Kauza zmenky TV Markíza

Rusko v roku 2018 tvrdil, že spor s Gamatexom urovnal tým, že v roku 2000 podpísal zmenky (dlžobné úpisy) v prospech Kočnera a Agha. Kočner, zastupujúci firmu Správa a inkaso zmeniek, si od roku 2015 vymáhal milióny eur priamo od TV Markízy. Polícia v roku 2018 obvinila Kočnera, Ruska a Štefana Agha, z falšovania zmeniek, ktorí v prebiehajúcich súdnych konaniach vinu odmietajú.

Vo februári 2020 Špecializovaný trestný súd vymeral obom aktérom 19 rokov za mrežami. Rozsudok však nie je právoplatný, odvolanie bude riešiť NS SR.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f ROBERT ČULEN. Televízia Markíza: fakty, ktoré mali zostať utajené. 1999. vyd. [s.l.] : Ottovo nakladelství,. ISBN 8071812846.
  2. ↑ a b c KELLÖOVÁ, Laura. ONLINE Kauza zmenky: Znalkyňa pred súdom priznala, že sa ju snažili ovplyvniť. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2020-02-10. Dostupné online [cit. 2020-02-12].
  3. ↑ JAKUB FILO. Rok 1998: Ako Mečiar valcoval a ako skončil. domov.sme.sk. Dostupné online [cit. 2017-12-18].
  4. ↑ a b c d BÁRDY, Peter. Pravé či falošné? Kočnerove zmenky vyvolávajú otázniky. aktuality.sk. Dostupné online [cit. 2018-06-28].
  5. ↑ a b Očitý svedok: Bol som pri dohode medzi Kočnerom a Pohankom [online]. Pravda.sk, 2019-07-26, [cit. 2019-07-30]. Dostupné online.
  6. ↑ Podpis s pištoľou pri hlave. Markízu vraj chceli ovládnuť násilne [online]. TA3.com, [cit. 2019-07-25]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  7. ↑ a b c MURÍN, Gustáv. Dvojhra bez pravidiel – Pavol Rusko vs Marián Kočner. [s.l.] : Marenčin PT, 2019. Dostupné online. ISBN 9788056905326.
  8. ↑ a b c d e Aj Markízu obsadili. Pred desiatimi rokmi. Pravda.sk, 2008-08-18. Dostupné online [cit. 2017-10-31].
  9. ↑ Mafián, ktorý sa stretával s politikmi i podnikateľmi. Teraz súdia jeho vrahov. domov.sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2018-02-22].
  10. ↑ a b c d e Obliehanie Markízy. Svet poznania (Mafra Slovakia), 1.7.2021, čís. VI ročník. ISSN 13393154.
  11. ↑ a b c BOBULA, Peter. História KDH [online]. Kresťanskodemokratické hnutie, [cit. 2024-04-18]. S. 111. Dostupné online.
  12. ↑ MARKÍZA. Dzurinda + Fico - Zachránte Markízu [online]. 2010-09-20, [cit. 2017-12-05]. Dostupné online.
  13. ↑ a b Vladimír Mečiar o kauze Rusko: Nič o tom neviem, načo by mi predvolávanie dávali?. Pravda.sk, 2017-12-04. Dostupné online [cit. 2017-12-05].
  14. ↑ a b c d JAŠKO, Ľubomír. Komentár Ľubomíra Jaška: Markízu si nedáme! [online]. Aktuality.sk, [cit. 2019-07-25]. Dostupné online.
  15. ↑ Generálnym riaditeľom TV Markíza Václav Mika [online]. 17. jan 2006, [cit. 2017-10-31]. Dostupné online.
  16. ↑ Výpis z obchodného registra SR [online]. www.orsr.sk, [cit. 2018-06-28]. Dostupné online.
  17. ↑ a b Markíza podala pre miliónové zmenky trestné oznámenie na Kočnera a Ruska [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-10-01]. Dostupné online.
  18. ↑ POLÁŠ, Martin. Markíza má 20 rokov. Zmenila mediálny trh aj politiku [online]. medialne.etrend.sk, [cit. 2019-08-02]. Dostupné online.
  19. ↑ Kauza zmenky: Sudca nariadil predviesť Petra Tótha na septembrový súd. Prísť by mal aj Kočner [online]. Aktuality.sk, [cit. 2019-08-02]. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kauza_Gamatex&oldid=7842204“