Kapan
| Kapan | ||
| Kafan, Ghapan, | ||
| mesto | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Arménsko
| |
|---|---|---|
| provincia | Sjunik | |
| Nadmorská výška | 910 m n. m. | |
| Súradnice | 39°12′04″S 46°24′54″V / 39,201111°S 46,415°V | |
| Rozloha | 36 km² (3 600 ha) | |
| Obyvateľstvo | 42 600 (2016) [1] | |
| Hustota | 1 183,33 obyv./km² | |
  Poloha mesta na mape Arménska
| ||
| Wikimedia Commons: Kapan | ||
| Webová stránka: [2] | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Kapan[1] (iné názvy: do roku 1990 Kafan, Ghapan, armén. Կապան) je mesto na juhovýchode Arménska. Mesto je významné centrum banského a hutníckeho priemyslu, spracúva sa v ňom meď a farebné kovy. Nachádza sa tu i nábytkársky, textilný a potravinársky priemysel.[1] Názov mesta pochádza z arménskeho slova kapel (zamknúť) a odkazuje na okolité pohoria, ktoré sa zbiehajú k mestu. Významné je pohorie Chustup.[2] Mestom preteká rieka Vochči a jej prítok Vačagan. Mesto sa nachádza neďaleko hraníc s Azerbajdžanom. V roku 2020 bolo mesto hlavným mestom mládeže Arménska.[3][4][5] V meste sídli futbalový klub Gandzasar Kapan FC.
História
[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodné mesto Kapan sa nachádzalo asi 15 kilometrov severne od súčasného sídla. V ranom období arménskych dejín sa na území rozprestieralo Veľké Arménsko, neskôr kontrolu nad územím prevzala Perzská ríša. Prvé písomné zmienky o meste pochádzajú z 5. storočia. V 7. storočí sa do oblasti dostali moslimskí Arabi. V roku 970 sa po tom, čo do mesta presídlil kráľ Smbat I. Kapan stal hlavným mestom bagratovských sjunikských a bachkských kráľov. V roku 1003 mesto dobyli Seldžuci a mesto začalo upadať, až sa z neho stala obyčajná obec. Po páde seldžuckej moci nad územím mesta dočasne vládli Mongoli a turkickí Kara Kojunlu a Ak Kojunlu. V 16. storočí v Perzii povstala nová dynastia Safíjovcov, ktorá po bojoch s Osmanmi získala aj Kapan. V 18. storočí sa Kapan stal strediskom arménskych národnooslobodzovacích bojov proti Perzii a tureckým dobyvateľom, významnou osobnosťou bol Davith-Bek. Mesto v nasledujúcom období spadalo pod Karabašský chanát, ktorý podliehal Perzii. Po uzavretí Golestánskej mierovej zmluvy v roku 1813 sa mesto stalo súčasťou Ruskej ríše a do oblasti sa presťahovalo viacero arménskych rodín z iránskych území. Súčasné mesto vzniklo v 19. storočí zlúčením niekoľkých obcí. Po prvej svetovej vojne a rozpade Ruskej ríše si územie nárokovali Prvá arménska republika i Azerbajdžanská demokratická republika, po príchode Sovietov sa stalo súčasťou Arménskej sovietskej republiky (a dočasne Zakaukazskej socialistickej federatívnej sovietskej republiky).[6] V sovietskej ére mesto zažilo značný rozmach spôsobený s príchodom baníctva a hutníckeho priemyslu.[2] V roku 1938 bolo sídlo povýšené na mesto.[1] Od roku 1991 je súčasťou Arménska.
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]V blízkosti mesta sa nachádza Kláštor Vahanavank s Chrámom svätého Gregora Lusavoriča. Založený bol začiatkom 10. storočia, neskôr v 12. – 13 storočí bol prebudovaný a v 20. storočí prešiel čiastočnou[2] rekonštrukciou. O čosi ďalej sa nachádza aj Kláštor Tatev. V blízkosti mesta sa nachádzajú aj ruiny pevnosti Bagaberd zo 4. storočia. Zničená bola v roku 1170,[1] no ešte v 18. storočí sídlila ako sídlo Davith-Beka. V areáli mesta sa nachádza Šikahoghská rezervácia, kde žije veľké množstvo vzácnych druhov. V rezervácii sa nachádza aj zachovaný stredoveký kamenný most. V samotnom meste sa nachádza viacero pamätníkov, medzi nimi pamätník arménskej genocídy, pamätník druhej svetovej vojny, či cintorín vojny o Náhorný Karabach.[4]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Pamätník druhej svetovej vojny v Kapane
-
Pamätník arménskej genocídy
-
Pamätník Davith-Beka
-
Cintorín vojny o náhorný Karabach
-
Chrám svätej Kataríny
-
Socha medveďa
-
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d Kapan In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-04-23]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- ↑ a b c Kapan ԿԱՊԱՆ In: DUNBAR, William. Georgia, Armenia & Azerbaijan. 4th. vyd. Melbourne : Lonely Planet Publications Pty Ltd, 2012. ISBN 9781743213032.
- ↑ Kapan City named 2020 Youth Capital of Armenia [online]. armenpress.am, [cit. 2020-04-23]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b Kapan In: Armenia Discovery [online]. armeniadiscovery.com, [cit. 2020-04-23]. Dostupné online. (enl)
- ↑ WAKSMUNDZKI, Leszek Wojciech. Armenia: Przewodnik. Piastów : Oficyna Wydawnicza "Rewasz", 2013. ISBN 978-83-62460-35-9. S. 214. (po poľsky)
- ↑ Historica. Jedinečný atlas svetových dejín s viac ako 1200 mapami. 1. vyd. Bratislava : Slovart, 2011. 512 s. ISBN 978-80-556-0487-9. S. 355 – 357.