Preskočiť na obsah

Kvačany (okres Liptovský Mikuláš)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kvačany
obec
Kostol Sv. Kataríny Alexandríjskej
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Región Liptov
Vodný tok Kvačianka
Nadmorská výška 623 m n. m.
Súradnice 49°10′06″S 19°32′37″V / 49,1684°S 19,5436°V / 49.1684; 19.5436
Rozloha 22,44 km² (2 244 ha) [1]
Obyvateľstvo 549 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 24,47 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1286
Starosta Jozef Grúň[3] (nezávislý)
PSČ 032 23 (pošta Liptovská Sielnica)
ŠÚJ 510572
EČV (do r. 2022) LM
Tel. predvoľba +421-44
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Kvačany 100
032 23 Liptovská Sielnica
E-mailová adresa obec@kvacanylm.sk
Telefón +421 44 5597597
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Kvačany, Liptovský Mikuláš District
Webová stránka: kvacanylm.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kvačanyobec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš, centrum mikroregiónu Kvačany.

Kvačany sa nachádzajú v severnej časti Liptovskej kotliny. Sú obklopené Chočskými vrchmi zo severozápadu, Západnými Tatrami z východu a priehradou Liptovská Mara z juhu. Cez Kvačany preteká potok Kvačianka a cez Dlhú Lúku Dlholúcky jarok, ktorý sa vlieva do Kvačianky. Obec je vstupnou bránou do známej Kvačianskej doliny.

Okolie súčasnej dediny bolo osídlené už v čase púchovskej kultúry (3. storočie pred n. l. - 3. storočie n. l.), doklady o tom sa našli v lokalite Hrádková. Je veľmi pravdepodobné, že staršie sídlisko a malý hrádok osídlili aj Slovania (svedčí o tom nález bojovej sekerky, tzv. bradatice).[4] Zdá sa Kvačany vznikli ako potočná radová dedina v 13. storočí. Prvá písomná zmienka o dedine Kvačany pochádza z roku 1319 (spomína sa v podobe "Kovachan"), z listiny kráľa Karola Róberta, ktorou dal kvačiansky majetok do držby komesovi Heinzmannovi.[5]

Súčasné Kvačany vznikli administratívnym spojením so susednou obcou Dlhá Lúka roku 1960.

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Kúria rodu Jób-Fančal, jednopodlažná klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z 18. storočia.[8] Fasády kúrie sú členené pilastrami, okná majú jednoduché šambrány. Priečeliu dominuje drevený portikus s trojuholníkovým štítom.
  • Dolný mlyn v Oblazoch, trojpriestorová ľudová zrubová stavba na pôdoryse písmena L z druhej polovice 19. storočia.[9]
  • Horný mlyn v Oblazoch, trojpriestorová ľudová zrubová stavba na pôdoryse obdĺžnika z prvej polovice 19. storočia. Pamiatkovou obnovou prešiel v rokoch 1981-1987.[10]
  • Kaplnka Božského Srdca Ježišovho v časti Dlhá Lúka, halová neogotická stavba s polkruhovým záverom s predstavanou vežou z roku 1900.[11] Kaplnka má hladké fasády s oknami s lomeným oblúkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou so štyrmi nárožnými vežicami.

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[12] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[13][14]

Panoráma Kvačian z JV svahu Prosečného, máj 2011. Vľavo ústie Kvačianskej doliny, v pozadí Západné Tatry. Napravo od stredu miestna časť Dlhá Lúka, v pozadí Liptovské Matiašovce. Vpravo Liptovská Mara a hrebeň Nízkych Tatier.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • KLEPÁČ, Ladislav: Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej Kvačany. Kvačany : Rímsko-katolícky farský úrad a Obecný úrad Kvačany 2019, 120 s. ISBN 978-80-570-0914-6
  • VÍTEK, Peter a kol.: Kvačany - dejiny liptovskej dediny. 1. diel. Kvačany : Obec Kvačany , 2010. 131 s. ISBN 978-80-970604-6-6

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Vítek, Peter a kol.: Kvačany - dejiny liptovskej dediny. 1. diel. Kvačany 2010, s. 6 - 8.
  5. Vítek, Peter a kol.: Kvačany - dejiny liptovskej dediny. 1. diel. Kvačany 2010, s. 9.
  6. "Menší zvon z roku 1661 získali Kvačany vo Svätom Kríži v 60. rokoch 20. storočia za 20 tisíc korún. Dnes sa tento zvon nachádza v kaplnke na Dlhej Lúke. ... Súčasný druhý zvon, taktiež menší, bol pôvodne v rímsko-katolíckom kostole v Liptovskej Sielnici. Zvon odliali v dielni Rudolfa Manouška. Pre rímsko-katolícky kostol v Sielnici bol dovezený 25. júna 1929 a posvätil ho Andrej Hlinka. Po asanácii kostola v Liptovskej Sielnici ho sielnickí farníci darovali pre kvačiansky kostol v 70. rokoch 20. storočia." In: KLEPÁČ, L.: Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej Kvačany. Kvačany 2019, s. 55.
  7. Kvačany - Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. História [online]. Oficiálne stránky obce Kvačany. Dostupné online. Archivované 2018-11-04 z originálu.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  11. Kvačany. Kaplnka Božského Srdca Ježišovho. [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.
  12. Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  13. Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  14. Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]