Kvačany (okres Liptovský Mikuláš)
Kvačany | |
obec | |
Kostol Sv. Kataríny Alexandríjskej
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Žilinský kraj |
Okres | Liptovský Mikuláš |
Región | Liptov |
Vodný tok | Kvačianka |
Nadmorská výška | 623 m n. m. |
Súradnice | 49°10′06″S 19°32′37″V / 49,1684°S 19,5436°V |
Rozloha | 22,44 km² (2 244 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 549 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 24,47 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1286 |
Starosta | Jozef Grúň[3] (nezávislý) |
PSČ | 032 23 (pošta Liptovská Sielnica) |
ŠÚJ | 510572 |
EČV (do r. 2022) | LM |
Tel. predvoľba | +421-44 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Kvačany 100 032 23 Liptovská Sielnica |
E-mailová adresa | obec@kvacanylm.sk |
Telefón | +421 44 5597597 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Kvačany, Liptovský Mikuláš District | |
Webová stránka: kvacanylm.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kvačany sú obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš, centrum mikroregiónu Kvačany.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Kvačany sa nachádzajú v severnej časti Liptovskej kotliny. Sú obklopené Chočskými vrchmi zo severozápadu, Západnými Tatrami z východu a priehradou Liptovská Mara z juhu. Cez Kvačany preteká potok Kvačianka a cez Dlhú Lúku Dlholúcky jarok, ktorý sa vlieva do Kvačianky. Obec je vstupnou bránou do známej Kvačianskej doliny.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Okolie súčasnej dediny bolo osídlené už v čase púchovskej kultúry (3. storočie pred n. l. - 3. storočie n. l.), doklady o tom sa našli v lokalite Hrádková. Je veľmi pravdepodobné, že staršie sídlisko a malý hrádok osídlili aj Slovania (svedčí o tom nález bojovej sekerky, tzv. bradatice).[4] Zdá sa Kvačany vznikli ako potočná radová dedina v 13. storočí. Prvá písomná zmienka o dedine Kvačany pochádza z roku 1319 (spomína sa v podobe "Kovachan"), z listiny kráľa Karola Róberta, ktorou dal kvačiansky majetok do držby komesovi Heinzmannovi.[5]
Súčasné Kvačany vznikli administratívnym spojením so susednou obcou Dlhá Lúka roku 1960.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, jednoloďová gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou zo začiatku 14. storočia. Zo stredovekých detailov sa zachovala sakristia s klenbou a dverami z 15. storočia. Z tohto obdobia pochádza aj výmaľba technikou secco s motívmi zo života sv. Bartolomeja, ktorá bola v kostole objavená počas obnovy v roku 1951. Kostol prešiel renesančnou úpravou v polovici 16. storočia, kedy bola pristavaná veža, zaklenutá loď a bol fortifikovaný. Barokovo bol upravovaný v roku 1716, kedy bol interiér nanovo vymaľovaný. V tomto období vznikol aj hlavný oltár sv. Kataríny, baroková stĺpová architektúra. Pravý bočný oltár sv. Michala archanjela je ranobarokový z roku 1670. Ostatné zariadenie pochádza z 19. storočia. Kostol má hladké fasády členené opornými pilermi. Okná s lomeným oblúkom majú kamenné ostenia. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. Nachádzajú sa tu dva zvony, z roku 1661[6] a starší asi zo 16. storočia.[7]
- Kúria rodu Jób-Fančal, jednopodlažná klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z 18. storočia.[8] Fasády kúrie sú členené pilastrami, okná majú jednoduché šambrány. Priečeliu dominuje drevený portikus s trojuholníkovým štítom.
-
Kostol Sv. Kataríny Alexandríjskej
-
Kúria rodu Jób-Fančal
-
Portikus kúrie
- Dolný mlyn v Oblazoch, trojpriestorová ľudová zrubová stavba na pôdoryse písmena L z druhej polovice 19. storočia.[9]
- Horný mlyn v Oblazoch, trojpriestorová ľudová zrubová stavba na pôdoryse obdĺžnika z prvej polovice 19. storočia. Pamiatkovou obnovou prešiel v rokoch 1981-1987.[10]
- Kaplnka Božského Srdca Ježišovho v časti Dlhá Lúka, halová neogotická stavba s polkruhovým záverom s predstavanou vežou z roku 1900.[11] Kaplnka má hladké fasády s oknami s lomeným oblúkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou so štyrmi nárožnými vežicami.
-
Horný mlyn
-
Dolný mlyn
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[12] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[13][14]
Panoráma
[upraviť | upraviť zdroj]Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- KLEPÁČ, Ladislav: Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej Kvačany. Kvačany : Rímsko-katolícky farský úrad a Obecný úrad Kvačany 2019, 120 s. ISBN 978-80-570-0914-6
- VÍTEK, Peter a kol.: Kvačany - dejiny liptovskej dediny. 1. diel. Kvačany : Obec Kvačany , 2010. 131 s. ISBN 978-80-970604-6-6
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Vítek, Peter a kol.: Kvačany - dejiny liptovskej dediny. 1. diel. Kvačany 2010, s. 6 - 8.
- ↑ Vítek, Peter a kol.: Kvačany - dejiny liptovskej dediny. 1. diel. Kvačany 2010, s. 9.
- ↑ "Menší zvon z roku 1661 získali Kvačany vo Svätom Kríži v 60. rokoch 20. storočia za 20 tisíc korún. Dnes sa tento zvon nachádza v kaplnke na Dlhej Lúke. ... Súčasný druhý zvon, taktiež menší, bol pôvodne v rímsko-katolíckom kostole v Liptovskej Sielnici. Zvon odliali v dielni Rudolfa Manouška. Pre rímsko-katolícky kostol v Sielnici bol dovezený 25. júna 1929 a posvätil ho Andrej Hlinka. Po asanácii kostola v Liptovskej Sielnici ho sielnickí farníci darovali pre kvačiansky kostol v 70. rokoch 20. storočia." In: KLEPÁČ, L.: Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej Kvačany. Kvačany 2019, s. 55.
- ↑ Kvačany - Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ História [online]. Oficiálne stránky obce Kvačany. Dostupné online. Archivované 2018-11-04 z originálu.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Kvačany. Kaplnka Božského Srdca Ježišovho. [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.
- ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kvačany (okres Liptovský Mikuláš)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka obce
- Kvačany.sk- turistické atrakcie v obci