Indol
| Indol | |
 | |
 | |
 | |
| Všeobecné vlastnosti | |
| Sumárny vzorec | C8H7N |
| Systematický názov | 1H-indol |
| Synonymá | 2,3-benzopyrol |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Molárna hmotnosť | 117,151 g/mol |
| Teplota topenia | 52–54 °C |
| Teplota varu | 253–254 °C |
| pKA | 16,2 |
| pKB | 17,6 |
| Ďalšie informácie | |
| Číslo CAS | 120-72-9 |
| ChemSpider | 776 |
| SMILES | C12=C(C=CN2)C=CC=C1 |
| 3D model (JSmol) | Interaktívny 3D model |
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |
Indol je aromatická heterocyklická organická zlúčenina, ktorej vzorec je C8H7N. Je to bicyklická látka, ktorá má šesťčlenný benzénový kruh spojený s päťčlenným pyrolovým kruhom. Indol je v prírode prítomný na mnohých miestach a tvorí ho mnoho baktérií. Funguje ako medzibunková signálna molekula a reguluje mnohé aspekty bakteriálnej fyziológie, vrátane tvorby spór, stability plazmidu, odolnosti voči liekom, tvorby biofilmu a virulencie.[1] Medzi deriváty indolu patrí aminokyselina tryptofán, ktorý je prekurzorom tvorby neurotransmiteru serotonínu.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Indole as an intercellular signal in microbial communities. FEMS Microbiology Reviews, 2010, s. 426–44. ISSN 0168-6445. DOI: 10.1111/j.1574-6976.2009.00204.x. PMID 20070374.
- ↑ LEHNINGER, Albert L.; NELSON, David Lee; COX, Michael M.. Lehninger principles of biochemistry. New York : W.H. Freeman, 2005. (4th ed.) ISBN 978-0-7167-4339-2.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Indole na anglickej Wikipédii.