Preskočiť na obsah

Ivan Stanislav

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ivan Stanislav
Základné informácie
Narodenie 29. september 1939
Bratislava, Slovensko
Bydlisko Bratislava
Úmrtie 4. marec 2003 (63 rokov)
Bratislava, Slovensko
Pôsobenie diplomat, novinár, spisovateľ, spevák, organizátor kultúrneho života
Rodičia Ján Stanislav (1904-1977),
Delfína Stanislavová (1938-1977)

Ivan Stanislav (* 29. september 1939, Bratislava – † 4. marec 2003, Bratislava) bol slovenský diplomat, novinár, spisovateľ, spevák[1][2] a organizátor kultúrneho života.

Vzdelanie a pracovná činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1961 absolvoval štúdium filológie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V roku 1969 získal titul PhDr.

Zo života

[upraviť | upraviť zdroj]

Ivan Stanislav sa narodil v rodine významného slovenského jazykovedca, slavistu Jána Stanislava. Neskôr sa rozhodol študovať filológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (jeho doménou bola hispanistika). Niekoľko sezón pôsobil aj ako redaktor bratislavského Večerníka. V tomto období sa kultúrne oddelenie tohto bratislavského denníka stalo významnou platformou reflexie živej kultúry na Slovensku. Dodnes sa pri spracúvaní monografií orchestrov, interpretov či javov v slovenskej kultúre významne využívajú práve informácie uverejnené v niekdajšom Večerníku. V tomto období bol Ivan Stanislav, okrem redaktorskej práce, známy aj ako príležitostný spevák v rôznych zoskupeniach, a ako interpret mal za sebou v bratislavskom rozhlase viac ako dve desiatky štúdiových nahrávok. Sú to predovšetkým slovenské evergreeny, skladby autorov swingovej generácie slovenskej populárnej hudby alebo prevzaté skladby z juhoslovanského repertoára (zo slovenských najmä dusíkovské skladby, s jednou z nich – Marínou – sa predstavil aj v deväťdesiatych rokoch v Krajíčkovej televíznej relácii Repete).[6] Od začiatku 60. rokov minulého storočia spieval Ivan Stanislav napríklad s Orchestrom Gustáva Offermanna, známym telesom najmä v západných krajinách Európy. Predstavil sa aj v televízii (v TV relácii Malá televízna hitparáda bola v roku 1970 úspešná jeho nahrávka „Belinda“) a na doskách legendárneho divadla Tatra-revue. Je známy aj z projektu Slovenská kuchárka, v ktorom v tomto období účinkoval.

Opus

[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 1971 vzniklo prvé slovenské hudobné vydavateľstvo OPUS, a Ivan Stanislav sa na 19 rokov stal jeho riaditeľom.[7][8] Aj keď toto obdobie bolo poznačené silnejúcimi normalizačnými tlakmi, vydavateľskú politiku inštitúcie to výraznejšie nepoznačilo. Potvrdzujú to aj spomienky niektorých predstaviteľov populárnej hudby v memoárových dielach (napr. spomienky artrockového hudobníka Mariána Vargu na vtedajšieho ministra kultúry SSR Miroslava Válka), podľa ktorých sa vždy našiel spôsob, akým nahrávku zrealizovať. Slovenská hudobná kultúra vznikom OPUS-u dostala svoju národnú tvár. Na rozdiel od dovtedy neproporčne pokrivkávajúcich aktivít existujúcej bratislavskej pobočky pražského Supraphonu, sa dramaturgia OPUS-u plne zamerala na mapovanie slovenskej hudobnej kultúry. Hneď v prvých piatich rokoch existencie vydavateľstva stihli zaznamenať a vydať desiatky významných diel – od základných diel ako Suchoňovej Krútňavy, cez aktivity Slovenskej filharmónie a Slovenského komorného orchestra, cez nahrávky Dariny Laščiakovej a Jána Berkyho-Mrenicu až po poéziu a skladby skupiny Prúdy, Collegium Musicum, Evy Kostolányiovej, Jany Kocianovej, Karola Duchoňa a ďalších. V neskoršom období ponúkol realizáciu nahrávok aj niektorým mladým rockovým skupinám (napr. skupine Tublatanka). Na dlhé roky sa stal OPUS značkou, ktorá sprevádzala Slovensko v zahraničí, ale aj doma – napríklad na Bratislavskej lýre, Bratislavských hudobných slávnostiach, či Východnej. Napriek trvalému komerčnému záujmu o populárnu hudbu sa vďaka prezieravej vydavateľskej politike Ivana Stanislava podarilo na prvé priečky záujmu dostať tzv. vážnu a ľudovú hudbu. Význam myšlienky zaznamenávania a vydávania slovenskej hudobnej a slovenskej kultúry vyvrcholil v roku 1985 vybudovaním komplexného prevádzkového centra vydavateľstva OPUS na Mlynských nivách v Bratislave podľa návrhu architekta Dušana Mitterpacha. Súčasťou centra boli unikátne digitálne štúdiá so špeciálnou protihlukovou ochranou, každé z nich určené pre iný hudobný žáner. V tom čase patrili medzi najmodernejšie v Európe, aj preto oň (okrem obligátnych interpretov zo strednej a východnej Európy) prejavili záujem aj hudobníci zo západnej Európy a USA. Žiaľ, porevolučné vedenie rezortu kultúry rozhodlo o privatizácii vydavateľstva, a tak archív, toto národné kultúrne dedičstvo v podobe tisícok záznamových pásov hudby a hovoreného slova, či knižnej produkcie, čakala neistá budúcnosť. Sčasti sa potvrdila už po niekoľkých rokoch, keď nový vlastník budovy rozhodol o zbúraní tej časti, v ktorej sa nachádzali unikátne digitálne štúdiá.

Ista a diplomacia

[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom deväťdesiatych rokov založil Ivan Stanislav po odchode z OPUS-u vydavateľstvo Ista – spoločnosť pre obchod s kultúrnymi komoditami. Okrem vydávania vlastnej produkcie (napríklad ľudových rozprávok, ktoré upravil a nahral so slovenskými hercami pred desaťročiami) sa venoval aj dovozu a vývozu artefaktov. V rokoch 1998 – 1999 bol veľvyslancom Slovenskej republiky v Chorvátsku.

Zákulisie tvorivých aktivít Ivana Stanislava je známe aj z jeho dvoch autorských kníh – v prvej Život v slove spomína na svojho otca, jazykovedca Jána Stanislava, a v druhej, Showbusiness má rande v Cannes, píše o zákulisí hudobných veľtrhov v Cannes. V tejto knihe sa vracia aj k interpretom, ktorých ako riaditeľ festivalového výboru Bratislavskej lýry (na tomto poste pôsobil v rokoch 1972 – 1974) pozýval do Bratislavy.

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Knihy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Život v slove: rozprávanie o profesorovi Jánovi Stanislavovi. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1987. 245 s.
  • Showbusiness má rande v Cannes, Littera, Bratislava, 1992.

Diskografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Hudba

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1972 Hráme jubilantom – Opus 91130213, LP – Mamičke k sviatku
  • 2007 Najkrajšie piesne Gejzu Dusíka – Opus EAN 8584019 276523, CD – 07. Dve oči neverné

Réžia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1976: Strýco Marcin a tetka Agneša trkocú - Strýco Marcin, tetka Agneša - Opus9118 0340, LP, MC, nahrávka verejného vystúpenia zo Zohoru 1. júna 1976, Malokarpatská dychovka pod vedením Vladimíra Jurču, réžia: dr. Ivan Stanislav [9]
  • 1978: Strýco Marcin koštuje - Opus 91 18 0805, LP, MC, záznam verejnej nahrávky v Cíferi 24. 10. 1978, Hraje Malokarpatská kapela pod vedením Vladimíra Jurču, sólisti: Oľga Bubničová, Eva Hanzelová, Helena Uhríková, Karol Bubnič, Adam Hudec, úpravy piesní Adam Hudec, réžia: Ivan Stanislav
  • 1980: Dychotéka strýca Marcina - Opus 9118 0963, LP, nahrávka verejného vystúpenia z Cífera 21. septembra 1979, Malokarpatská dychovka pod vedením Vladimíra Jurču, réžia: PhDr. Ivan Stanislav

Rozprávky

[upraviť | upraviť zdroj]

Piesne

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Dunajská ulica a jej slávni obyvatelia, bratislavskenoviny.sk
  2. ↑ Kniha týždňa: Woolloomooloo, kultura.pravda.sk
  3. ↑ System medialny w słowacji - zarys problematyki
  4. ↑ Spomienky na Opus, sme.sk
  5. ↑ Ročenka zahraničnej politiky Slovenskej republiky 1999 – Slovenský inštitút medzinárodných štúdií [online]. [Cit. 2019-04-28]. Dostupné online. Archivované 2019-04-28 z originálu.
  6. ↑ Slovenská národná knižnica – Ivan Stanislav Repete
  7. ↑ Slovenská národná knižnica – Ivan Stanislav opus
  8. ↑ Interview with music producer Viktor Szarka
  9. ↑ Strýco Marcin a tetka Agneša trkocú, discogs.com
  10. ↑ http://195.49.191.51/zaznamy.php?cislop=65[nefunkčný odkaz]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ivan_Stanislav&oldid=7935899“