Preskočiť na obsah

Jozef Mihál

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jozef Mihál
slovenský analytik, politik a lektor
Jozef Mihál
Súčasný poslanec Európskeho parlamentu
Momentálne v úrade
od 26. október 2023
Predchodca Michal Šimečka
Bývalý štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
V úrade
21. marec 2020 – 14. apríl 2020
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérIgor Matovič
Boris Ažaltovič Nástupca
Bývalý Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
V úrade
9. júl 2010 – 4. apríl 2012
PrezidentIvan Gašparovič
PremiérIveta Radičová
Predchodca Viera Tomanová Ján Richter Nástupca
Bývalý Poslanec Národnej rady SR
V úrade
2016 – 2020
Podpredseda SPOLU – občianska demokracia
V úrade
14. apríl 2018 – 1. marec 2020
Biografické údaje
Narodenie18. marec 1965 (59 rokov)
Nitra, ČSSR
Politická stranaNÁDEJ (2006 – 2009)
SaS (2009 – 2017)
SPOLU (2017 – 2020)
SaS (2020 – 2022)
Alma materMatematicko-fyzikálna fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Odkazy
Spolupracuj na CommonsJozef Mihál
(multimediálne súbory)

RNDr. Jozef Mihál (* 18. marec 1965[1][2], Nitra[3][4]) je slovenský matematik-analytik[5], politik a lektor v oblasti pracovného práva, sociálneho zabezpečenia a dane z príjmu. Od októbra 2023 je poslancom Európskeho parlamentu, ako náhradník za Michala Šimečku, ktorý sa v súvislosti s návratom do slovenskej politiky vzdal mandátu.

V roku 2006 spoluzakladal stranu NÁDEJ (s Jirkom Malchárkom), neskôr pôsobil ako podpredseda pre ekonomiku strany Sloboda a Solidarita, pričom vo vláde Ivety Radičovej zastával post ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Neskôr pôsobil ako podpredseda v strane SPOLU – občianska demokracia, ktorú spoluzakladal s Miroslavom Beblavým a ďalšími poslancami a osobnosťami mimo politiky.[6] Zo strany SPOLU – občianska demokracia po neúspechu v parlamentných voľbách v roku 2020 odišiel[7] a oznámil svoj návrat do strany Sloboda a Solidarita.[8] Vo vláde Igora Matoviča menej ako jeden mesiac[9] zastával funkciu štátneho tajomníka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR pod vedením ministra Milana Krajniaka.

Vzdelanie a kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Absolvoval gymnázium v Žiline.[4] V rokoch 1983 – 1988 vyštudoval odbor teoretická kybernetika, matematická informatika a teória systémov na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[3][2] V rokoch 1990 až 2006 bol spoločníkom a analytikom pre personalistické a mzdové podstystémy v AURUS s.r.o. – informačné systémy. Od roku 2007 je lektorom na témy pracovného práva, sociálneho zabezpečenia a dane z príjmu. V rokoch 2005 až 2008 pracoval ako externý poradca ministra zdravotníctva pre reformu zákona o zdravotnom poistení a systém ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie. Od roku 2007 (podľa webu firmy 2006[10]) je majiteľom firmy RELIA s.r.o.[2] Firma sa venuje „organizovaniu konferencií, seminárov a školení na témy daní, odvodov, pracovného práva, účtovníctva a mzdového účtovníctva“.[10]

Politická činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Prehľad politického pôsobenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Strana Nádej

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2006 bol angažovaný v politickej strane Nádej, ktorá vznikla tesne pred voľbami. Stranu mal zakladať bývalý minister za ANO, Jirko Malchárek spolu s Jozefom Špirkom, ktorý vtedy pôsobil v Pente. Mihál sa vyjadril, že ho do strany zlákal odvodový bonus a nepociťoval vplyv Penty. Strana vo voľbách nezískala ani percento.[11]

Strana SaS

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 2008 až 2009 bol jedným zo štyroch členov prípravného výboru, ktorý stál na začiatku strany SaS.[12]

Vo voľbách do NR SR v júni 2010 získal mandátové tretie miesto, bol označený za odborníka na dane a odvody.[13] Za ministra práce, sociálnych vecí a rodiny zároveň podpredsedu vlády bol prezidentom Gašparovičom vymenovaný 9. júla 2010. Spolu s ním boli vymenovaní ďalší stranícki a koaliční kolegovia z SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd ako súčasť kabinetu Ivety Radičovej po neschopnosti víťazného SMER-u zostaviť vládu.[14]

Vo voľbách do NR SR v marci 2012 kandidoval na 2. mieste kandidátky SaS, ziskom 46 312 preferenčných hlasov získal 3. miesto a poslanecký mandát.[15] Pred voľbami kritizoval odvodový systém. Od roku 2013 živnostníci platia až približne trikrát viac na odvodoch ako zamestnanci, výška dôchodku pritom bude rovnaká.[16]

Vo voľbách do NR SR v marci 2016 kandidoval na 4. mieste kandidátky SaS, ziskom 71 357 preferenčných hlasov sa prekrúžkoval na 3. miesto a získal poslanecký mandát.[17] V parlamente je podpredseda Výboru pre sociálne veci.[1]

V roku 2016 chcel kandidovať proti Richardovi Sulíkovi vo voľbách predsedu strany. Nakoniec ostal podpredsedom.[18]

Vo feburári 2017 oznámil po ôsmich rokoch svoj odchod zo strany. Dôvodov na odchod bolo viacero. Podľa strany šlo „najmä [o] zdravotné dôvody, nesúlad s názormi predsedu strany Richardom Sulíkom aj veľké pracovné vyťaženie ako experta na dane a odvody“[18] Na svojom profile na sociálnej sieti ako dôvod uviedol, že SaS prestáva byť liberálnou stranou pričom on sa za liberála považuje.[12] Podľa Denníka N bol v strane považovaný „za experta, ktorý garantuje odbornosť strany najmä v otázkach odvodov, čo je pre Slobodu a solidaritu dôležitá téma“.[18] V rozhovore pre Denník N potvrdil, že sa poslaneckého mandátu neplánuje vzdať: „Zostávam v parlamente na pozícii pravicového liberála.“[19] Do hnutia Progresívne Slovensko sa tiež neplánuje zapojiť.[19]

Strana SPOLU

[upraviť | upraviť zdroj]

19. apríla 2017 Mihál oznámil, že spolu s Miroslavom Beblavým založia novú stranu, ale názov oznámia neskôr.[20] Ďalší spoluzakladatelia sú Katarína Macháčková, Zuzana Zimenová, Simona Petrík, Viera Dubačová a Oto Žarnay.[21] Iniciátori strany zároveň zverejnili svoju výzvu Vráťme Slovensko ľuďom.[22] V septembri 2017 oznámili, že strana sa bude volať SPOLU – občianska demokracia. 17. novembra 2017 začali zbierať podpisy na jej založenie.[23] SPOLU – občianska demokracia bola zaregistrovaná ministerstvom vnútra 26. januára 2018. Podporovatelia strany vyzbierali na jej založenie 18 000 podpisov za tri týždne.[24]

Na ustanovujúcom sneme strany, ktorý sa konal 14. apríla 2018 v Poprade, bol Mihál 170 hlasmi zvolený za podpredsedu strany.[25] V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidoval na 5. mieste kandidátky koalície PS/SPOLU.[26] Vo voľbách získal 37 543 hlasov, po zohľadnení preferenčných hlasov obhájil 5. miesto kandidátky. Kvôli výsledku koalície sa do parlamentu nedostal[27] a 1. marca 2020, deň po parlamentných voľbách, informoval o vzdaní sa funkcie podpredsedu strany. [7]

Návrat do SaS

[upraviť | upraviť zdroj]

Následne 9. marca 2020 oznámil spolu s Richardom Sulíkom návrat do strany Sloboda a solidarita. [8] Následne 21. marca 2020 bol menovaný do funkcie štátneho tajomníka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.[28] Z funkcie odišiel už o necelý mesiac 14. apríla, keď odišiel do Sulíkom vytvorenej ekonomickej krízovej rady.[29]

V júni 2023 Mihál oznámil že bude spolupracovať ako nestraník so subjektami Demokrati a Jablko.[30]

Poslanec Európskeho parlamentu

[upraviť | upraviť zdroj]

Od 26. októbra 2023 sa stal poslancom Európskeho parlamentu ako náhradník za Michala Šimečku, ktorý sa vrátil do slovenskej politiky. Mandát si mohol uplatniť, keďže v roku 2019 kandidoval za poslanca europarlamentu za zoskupenie PS/SPOLU. Do činnosti EP sa zapojil až 8. novembra. Vstúpil do politickej frakcie európskych liberálov a centristov Obnovme Európu (RE).[31]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b RNDr. Jozef Mihál [online]. NR SR, [cit. 2017-02-20]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c Jozef Mihál: podpredseda vlády SR a minister práce, sociálnych vecí a rodiny [online]. Úrad vlády, [cit. 2017-02-20]. Dostupné online.
  3. ↑ a b Jozef Mihál In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2020-03-10]. Dostupné online. Archivované 2021-07-11 z originálu.
  4. ↑ a b MIHÁL, Jozef. Daňové a odvodové tipy Jozefa Mihála: Životopis autora blogu [online]. jozefmihal.blogspot.com, [cit. 2020-03-10]. Dostupné online.
  5. ↑ Zoznam zaregistrovaných kandidátov : NÁDEJ : Kandidáti pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 17. júna 2006 [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2020-03-10]. Dostupné online. Archivované 2006-05-07 z originálu.
  6. ↑ a b TASR. Ministerstvo vnútra zaregistrovalo stranu SPOLU – občianska demokracia. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-01-26. Dostupné online [cit. 2020-03-10].
  7. ↑ a b c Jozef Mihál sa vzdal podpredsedníckej funkcie v strane Spolu. "Ako zakladateľ strany Spolu a jeden z doteraz najvyšších predstaviteľov a tvárí strany cítim osobnú zodpovednosť za síce tesnú. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-03-02. Dostupné online [cit. 2020-03-10]. ISSN 1339-844X.
  8. ↑ a b c SITA. Mihál sa po odchode zo Spolu vracia do SaS. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-03-09. Dostupné online [cit. 2020-03-10]. ISSN 1335-4418.
  9. ↑ Mihál ako štátny tajomník u Krajniaka končí [online]. domov.sme.sk, [cit. 2020-06-25]. Dostupné online.
  10. ↑ a b O nás [online]. Relia, [cit. 2017-02-20]. Dostupné online.
  11. ↑ PETKOVÁ, Zuzana. Spis SIS ukazuje na stranu, v ktorej začínal Mihál. SME (Bratislava: Petit Press), 2011-12-29. Dostupné online [cit. 2020-03-10]. ISSN 1335-4418.
  12. ↑ a b TASR. Mihál končí v SaS kvôli Sulíkovi. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2017-02-20. Dostupné online [cit. 2020-03-10].
  13. ↑ Voľby 2010: Dali ste šancu 22 poslancom! [online]. Sloboda a Solidarita, 2010-06-15, rev. 2010-07-09, [cit. 2017-02-20]. Dostupné online.
  14. ↑ Bodka za Ficom. Prezident vymenoval novú vládu. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2010-07-09. Dostupné online [cit. 2020-03-10].
  15. ↑ Výsledky prednostného hlasovania [online]. Štatistický úrad SR, rev. 2010-06-13, [cit. 2017-02-20]. Dostupné online. Archivované 2013-11-12 z originálu.
  16. ↑ MIHÁL, Jozef. Zrušte podvod na živnostníkoch!. Denník N (Bratislava: N Press), 2016-01-07. Dostupné online [cit. 2020-03-10]. ISSN 1339-844X.
  17. ↑ ZMENENÉ PORADIE KANDIDÁTOV PO ZOHĽADNENÍ PREDNOSTNÉHO HLASOVANIA [online]. Štatistický úrad SR, rev. 2016-03-10, [cit. 2017-02-20]. Dostupné online. Archivované 2016-09-24 z originálu.
  18. ↑ a b c TÓDOVÁ, Monika. Mihál odchádza z SaS, nesúhlasí so Sulíkom a lekári mu radia oddych. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-02-20. Dostupné online [cit. 2020-03-10]. ISSN 1339-844X.
  19. ↑ a b TÓDOVÁ, Monika. Mihál o odchode z SaS: Sulíka už nemôžem ďalej mlčky tolerovať a byť lojálny. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-02-20. Dostupné online [cit. 2020-03-10]. ISSN 1339-844X.
  20. ↑ KERN, Miro. Beblavý a Mihál zakladajú stranu: Odmietame Smer a budeme liberálni, konzervatívni aj sociálni. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-04-19. Dostupné online [cit. 2020-03-10]. ISSN 1339-844X.
  21. ↑ KERN, Miro. Nicholsonová a Poliačik zostávajú v SaS, strane Beblavého s Mihálom držia palce. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-04-19. Dostupné online [cit. 2020-03-10]. ISSN 1339-844X.
  22. ↑ Denník N. Výzva ľudí okolo Beblavého a Mihála: Vráťme Slovensko ľuďom. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-04-19. Dostupné online [cit. 2020-03-10]. ISSN 1339-844X.
  23. ↑ HABAS, Jakub; TASR. Beblavý ohlásil meno svojej novej strany. SME (Bratislava: Petit Press), 2017-09-12. Dostupné online [cit. 2020-03-10]. ISSN 1335-4418.
  24. ↑ TASR. Už zaregistrovali stranu SPOLU – občianska demokracia, ktorú založil Beblavý. tvnoviny.sk (Bratislava: MARKÍZA – SLOVAKIA), 2018-01-26. Dostupné online [cit. 2020-03-10].
  25. ↑ MRVOVÁ, Iva. Do politiky vstupuje známy ekológ z iniciatívy My sme les. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-04-14. Dostupné online [cit. 2018-04-15].
  26. ↑ Zoznam registrovaných kandidátov [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2020-02-08]. Dostupné online.
  27. ↑ Definitívne výsledky hlasovania [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2020-03-01, [cit. 2020-03-06]. Dostupné online. Archivované 2016-09-24 z originálu.
  28. ↑ TASR. Vláda vymenovala do funkcie nových štátnych tajomníkov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-03-21. Dostupné online [cit. 2023-10-27].
  29. ↑ TASR. J. Mihál odchádza z ministerstva práce, bude pôsobiť v tíme R. Sulíka. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-04-14. Dostupné online [cit. 2023-10-27].
  30. ↑ TASR. Jozef Mihál bude spolupracovať s Demokratmi a Jablkom. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-06-09. Dostupné online [cit. 2023-10-27].
  31. ↑ TASR. Jozef Mihál nahradil v Európskom parlamente Šimečku. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-11-10. Dostupné online [cit. 2023-11-10].

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jozef_Mihál&oldid=7761630“