Lagúna (hmlovina)
| Lagúna | |
 | |
| Pozorovacie dáta (Epocha 2000.0) | |
|---|---|
| Typ | emisná hmlovina |
| Rektascenzia | 18h 03m 42s |
| Deklinácia | -24° 22′ 48″ |
| Vzdialenosť | 5 000 ly |
| Zdanlivá jasnosť (V) | - |
| Súhvezdie | Strelec |
| Fyzické charakteristiky | |
| Hmotnosť | 3 200 hmotností Slnka |
| Iné označenia | NGC 6523 |
| Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie | |
Súradnice: 
Lagúna (iné názvy: Messier 8, M 8, NGC 6523) je oblasť HII v súhvezdí Strelec. Patrí k najznámejším hmlovinám v Strelcovi a najjasnejším hmlovinám oblohy. Objavil ju Guillaume Le Gentil v roku 1747.
Má jasnosť takmer 5 magnitúd a preto ju možno za výnimočne dobrých pozorovacích podmienok vidieť i voľným okom. Dobre viditeľná je už v triédri. Lagúna obklopuje veľmi mladú hviezdokopu starú asi 2 milióny rokov, v ktorej väčšina hviezd je taká jasná, že ich možno vidieť aj voľným okom. Táto hviezdokopa s označením NGC 6530 budí hmlovinu k žiareniu.
Hmlovina
[upraviť | upraviť zdroj]Hmlovina dostala pomenovanie „Lagúna“ na základe pásu prachu naľavo od stredu hviezdokopy. Svetlý zhluk plynu a prachu v strede hmloviny je známy ako hmlovina Presýpacie hodiny (nezamieňať s hmlovinou Presýpacie hodiny v súhvezdí Mucha). Obrovská majestátna hmlovina Lagúna je domovom mnohých mladých hviezd a horúcich plynov. Celkovú hmotnosť hmloviny odhadujeme na 3 200 hmotností Slnka a jej uhlový rozmer je 60´ × 35´. Táto hmlovina je od nás vo vzdialenosti 5 000 ly a vzďaľuje sa od nás rýchlosťou 11 km/s.
V hmlovine je množstvo globulí, čo dokazuje, že v nej stále vznikajú ďalšie nové hviezdy. Globuly sú tmavé prachové zhustenia, malé v porovnaní s materskou hmlovinou, ale stále 1 000-krát väčšie než planetárna časť slnečnej sústavy. V Lagúne sa rodia hviezdy a niektoré z nich aj s planetárnou sústavou. Obklopujú ich totiž tzv. protoplanetárne disky, z ktorých sa časom vyvinú planetárne sústavy. Na povrchu tmavých stĺpov hmloviny prebieha tzv. fotónová erózia, čiže rozohrievanie, vyparovanie a ionizácia chladných plynov a prachu v stĺpoch. Ultrafialové žiarenie hviezd zahrieva tmavé prachové oblaky a ionizuje vodík v nich.
Centrálna hviezdokopa
[upraviť | upraviť zdroj]Len pred niekoľkými miliónmi rokov v hmlovine vznikla otvorená hviezdokopa NGC 6530, ktorej mladé hviezdy ukazujú svoju vysokú teplotu modrou žiarou. Necelá stovka hviezd vo hviezdokope má spektrálne typy O a B, medzi ktorými prevažuje horúca hviezda označená 9 Sagittarii, ktorá je spektrálneho typu O5e a jasnosti 6,8 magnitúd. Predovšetkým ona budí hmlovinu k žiareniu a jej silný hviezdny vietor uvádza hmlovinu do prudkého vírivého pohybu. Hviezdokopu objavil Giovanni Batista Hodierna v roku 1654 a nezávisle od neho John Flamsteed v roku 1680.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Strelec, s. 261 – 262.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lagúna (hmlovina)
