Preskočiť na obsah

Sojuz 33

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sojuz 33
Znak misie
Údaje o misii
Názov misie: Sojuz 33
COSPAR ID:1979-029A
Nosná raketa:Sojuz-U
Volací znak:Сатурн ("Saturn")
Posádka:2
Kozmodróm (rampa):Bajkonur, Kazachstan (LC-31)
Štart: 10. apríl 1979, 17:34:34 UTC
Pristátie: 12. apríl 1979, 16:35:40 UTC
Trvanie: 1 deň, 23 hodín, 1 minúta a 6 sekúnd
Počet obehov:31
Apogeum:279,2 km
Perigeum:198,6 km
Doba obehu:88,99 min
Inklinácia:51,63 stupňov
Cieľ spojenia:Saľut 6 (plánované)
Hmotnosť:6 860 kg (kozmická loď pri štarte)
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
Sojuz 32Sojuz 34

Sojuz 33 (rus. Союз-33) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Sojuz. Sojuz 33 vyštartoval 10. apríla 1979 z kozmodrómu Bajkonur k stanici Saľut 6. Celkovo išlo o deviatu misiu k stanici, ale kvôli zlyhaniu motorov musela byť misia zrušená a posádka sa vrátila na Zem ešte pred spojením. Bolo to prvé zlyhanie motorov Sojuzu počas kozmických operácií. Veliteľom lode bol Nikolaj Rukavišnikov a kozmonaut-výskumník bol Bulhar Georgi Ivanov. Hlavnou náplňou misie bola návšteva kozmonautov a dopravenie lode na návrat základnej posádky stanice na Zem.

Priebeh letu

[upraviť | upraviť zdroj]

Loď odštartovala 10. apríla 1979 večer z kozmodrómu Bajkonur pomocou rakety Sojuz U. Štart bol úspešný, loď sa dostala na orbitu 194 – 261 km. Po treťom okruhu posádka upravila dráhu na 273 – 330 km nad Zemou. Večer 11. apríla bol zapnutý automatický systém spojenia. Vo vzdialenosti 3 km od stanice však korekčný motor prestal pracovať. Závadu sa nepodarilo ani po konzultáciách s riadiacim strediskom odstrániť a bol rozhodnutý návrat na Zem. K návratu bol využitý rezervný motor a bolo nutné prikročiť i k ručnému ovládaniu riadenia. Neplánovaný zostup odpojenej kabíny bol spojený s preťažením až 10 g, padákový systém však fungoval a kabína s oboma živými kozmonautmi bezpečne pristála na území Kazachstanu (vtedy súčasť ZSSR) zhruba 320 km juhovýchodne od Džezkazganu v noci. Celkový let trval 1 deň a 23 hodín.[1]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka

[upraviť | upraviť zdroj]

Parametre misie

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. Praha : Práce, 1982. Kapitola Nikolaj Nikolajevič Rukavišnikov, s. 198.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • LÁLA, Petr; VÍTEK, Antonín. Malá encyklopedie kosmonautiky. Praha : Mladá fronta, 1982.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sojuz 33
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Sojuz 33 na českej Wikipédii a Soyuz 33 na anglickej Wikipédii.


Predchádzajúca misia:
Sojuz 32
Program Sojuz Nasledujúca misia:
Sojuz 34