Preskočiť na obsah

Symi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Poloha ostrova
Symi
Symi, Panormitis, kláštor Svätého Michala Symiotského

Symi (gr. Σύμη – Symi) je ostrov v Grécku, je súčasťou Dodekanézu, leží približne 30 kilometrov od ostrova Rodos a 3 kilometre od pobrežia Turecka. Administratívne je časťou krajskej jednotky Rodos.[1] Žije tu 2 606 obyvateľov. Sú tu dve mestá, hlavným mestom je Ano Symi (Horné Symi) a Panormitis, kde sa nachádza kláštor Svätého Michala Symiotského. Symi je častou zastávkou turistov z Rodosu alebo Turecka, existuje tu pravidelné lodné spojenie.

Názov Symi pochádza od starovekej nymfy menom Symé (Σύμη).

Prví obyvatelia boli Kári a Lelegovia, neskôr tu bola založená fenická kolónia, Okolo roku 1100 pred Kr. sa tu usadili dórski Gréci. Homér spomína, že kráľ Symi, Nireus vyslal proti Tróji tri lode.[2] Ostrov neskôr podliehal vplyvu Rodosu a bol jeho súčasťou. Symi zdieľa dejiny s ostatným Gréckom, teda v 2. stor. pred Kr. pripadol Rímu, pomaly sa tu rozširovalo kresťanstvo a od roku 395 patrí Východorímskej (Byzantskej) ríši až do roku 1309, kedy Symi aj s Rodosom ovládol rytiersky rád Johanitov. Od roku 1522 patrí Symi Turkom, počas tohto obdobia si ostrov udržal svoj obchodný význam. V 19. stor. mnoho obyvateľov Symi bojovalo v Gréckej vojne za nezávislosť. Od roku 1912 patrí Symi Talianom a od roku 1947 Grécku. Začiatkom 20. storočia na ostrove žilo približne 30 000 obyvateľov, no väčšina z nich sa vysťahovala do Atén.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Kallikratis reform law [online]. [Cit. 2016-01-27]. Dostupné online. Archivované 2017-04-27 z originálu.
  2. Homér, Iliada, 2,671-676.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Symi.