WUWA

WUWA, ul. Tramwajowa 2

WUWA (WuWa z nem. Wohnung und Werkraumausstellung – doslova Výstava Bývanie a miesto práce) je skrátený názov výstavy, ktorá sa konala vo Vroclave v roku 1929, a ktorú organizovalo združenie staviteľov Deutsche Werkbund. WuWa je aj názov jednej zo šiestich realizácií vzorových sídlisk Werkbundu, ktoré boli zrealizované v Európe v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Vzorové sídliská mali byť príkladom nového moderného staviteľstva a architektúry bývania, ktorá zohľadňuje potreby človeka a jeho každodenný život. Zároveň tieto typové sídliská boli experimentom osobitého významu, ktorý v rozhodujúcej miere ovplyvnil rozvoj modernej architektúry 20. storočia.

V medzivojnovom období sa členovia Werkbundu zaoberali hľadaním nových riešení cenovo dostupných domov a bytov, a vyvinuli novú typológiu bývania. Vzorové domy potom prezentovali nové proporcie, spôsob usporiadania foriem v interiéri, farebnosť, materiály, i technológiu budovania.

Z iniciatívy Werkbundu a jeho zahraničných sekcií vo Švajčiarsku, Rakúsku a Československu, v rozpätí piatich rokov, vybudovali šesť sídlisk. V roku 1927 to bolo sídlisko Weissenhoff v Stuttgarte, kde bola zároveň prezentovaná výstava „Súčasné bývanie“. V roku 1928 vzniklo ďalšie sídlisko Nový Dům v Brne-Žabovřeskoch, opäť s doplňujúcou výstavou „Súčasná kultúra v Československu“. V roku 1929 vzniklo v poradí tretie sídlisko WuWa, kde bola prezentovaná výstava „Bývanie a miesto práce“. Ďalšie sídliská boli postavené v roku 1931 v Zürichu, sídlisko „Neubühl“, a 1932 v Prahe v Dejviciach, sídlisko Baba. Nakoniec Werkbund prezentoval jedno zo svojich sídlisk – Laiz aj vo Viedni, ktoré bolo taktiež postavené v roku 1932.

WuWa v kontexte

Werkbund

Organizácia Werkbund bola založená v Nemecku v roku 1907. Organizácia Werkbund vznikla z potreby vzájomnej spolupráce a dialógu medzi staviteľmi, architektmi a pokrokovými projektantmi spolupracujúcimi s priemyslom. Jej hlavným cieľom bola produkcia predmetov dennej potreby v masovej produkcii, ktoré by zároveň mali aj umeleckú hodnotu.

V medzivojnovom období sa Werkbund podieľal na riešení problému bývania v mestách po 1. svetovej vojne, pričom tento problém bol najviac citeľný v Nemecku. Bolo potrebné vytvoriť veľký počet bytových jednotiek na malej ploche, za ceny prijateľné pre strednú obyvateľskú vrstvu. Program Werkbundu ponúkol obyvateľom miest všade v Európe bývanie za nízku cenu, pričom sa snažil maximálne efektívne využiť priestor bytovej jednotky, najčastejšie určenej pre jedného obyvateľa. Pri realizácii takýchto bývaní sa uplatnil princíp tzv. „Existenzminimum“, čiže minimum potrebné pre existenciu, resp. bývanie.

Nové zásady v architektúre bývania vystihol jeden zo zakladateľov Werkbundu, Hermann Muthesius, v jednej vete: „Viac obsahu a menej umenia“.

Bauhaus

Nové požiadavky v staviteľstve si vyžadovali aj pokrokové vzdelanie, ktoré dovtedy neposkytovala žiadna vzdelávacia inštitúcia. Práve z týchto dôvodov bola v roku 1919 založená nová škola Bauhausu vo Weimare, neskoršie v Dessau a v Berlíne. Jedným zo zakladateľom školy bol Walter Gorpius, ktorý vlastne definoval zásady novej školy staviteľstva. Vo svojich zásadách vychádzal z potreby vymaniť architektúru z jej dekoratívnosti a dekadencie a nadviazať na potreby súčasného človeka, aplikovať nové technológie pre pohodlnejšie bývanie, a predovšetkým uplatniť zásadu funkčného prostredia, ktoré by slúžilo k pohodliu moderných obyvateľov mesta.

V budúcnosti mali práve absolventi novej školy Bauhausu vyriešiť problémy súvisiace so zdravou, racionálnou architektúrou bývania.

Der Ring

Der Ring (nem. Prsteň) je elitná skupina architektov, ktorá bola založená v okruhu Miesa van der Rohe, v Berlíne na prelome rokov 1923 a 1924. V roku 1926 Der Ring prijal nových členov. Do tohoto klubu architektov patrili predovšetkým architekti z Nemecka, ktorí zásady novej pokrokovej architektúry aplikovali vo svojej tvorbe. Ich modernistická architektúra sa vyhraňovala proti historizmom a ekleticizmu v architektúre, ktoré boli práve nimi považované za dekadentné a spiatočnícke tendencie.

Medzi členov Der Ring patrili aj Hans Sharoun a Adolf Radig, neskorší architekti WUWA a predstavitelia vroclavskej Akadémie umení a umeleckých remesiel.

CIAM

CIAM (franc. Les Congres Internationaux d’Architecture Moderne) je označenie medzinárodného kongresu modernistickcýh architektov, ktorý bol prvýkrát organizovaný v roku 1928 vo Švajčiarsku, na zámku La Sarraz. Členovia kongresu CIAM sa stretávali na kongresoch, ktorých témou boli záležitosti novodobej modernej architektúry a urbanizmu. Témou II Kongresu CIAM vo Frankfurte nad Mohanom (1929) bola práve otázka sociálneho bývania a malých príbytkov. Sprievodný program kongresu tvorila prebiehajúca výstava s názvom „Najmenšie byty“. Na tejto výstave boli prezentované plány malých bytov realizovaných v rôznych mestách Európy, medzi inými aj vroclavského sídliska Księże Małe (z pl. Malé Kríže).

Výstava WuWa v roku 1929

Príprava výstavy

Vhodné podmienky pre realizáciu výstavy utvorilo niekoľko zásadných faktorov: v roku 1924 – vypracovanie prvého generálneho plánu mesta, potom v roku 1926 – ustanovenie nového stavebného zákona, a v roku 1928 – rozšírenie mesta a zlúčenie s jeho predmestiami. Pred tým totiž Vroclav patril medzi najviac preľudnené mestá Nemecka a z toho dôvodu v 20. rokoch 20. storočia sa mesto rozhodlo nevyhovujúce podmienky v meste riešiť, práve týmito krokmi.

Okrem toho v roku 1925 bola ustanovená Sliezska sekcia Werkbundu, ktorej predstaviteľom sa stal vroclavský architekt Heinrich Lauterbach. Prvá iniciatíva na organizovanie výstavy, ktorá by prezentovala architektúru v duchu „Neues Bauen“, pochádzala práve od Lauterbacha a sliezskej sekcie Werkbundu.

Vyjednávanie s mestskou radou trvalo až do jesene 1927, kedy sa obe strany dohodli na kompromisoch. Rolu mediátora pritom zohral Hans Poelzig. Búrlivá diskusia medzi architektmi Werkbundu a mestským zastupiteľstvom bola ostro sledovaná miestnymi médiami, z ktorých článkov vieme o vyjednávaniach týkajúcich sa ťažkej ekonomickej situácie a konečného rozhodnutia o financovaní. Do projektu sa nakoniec zaangažovali aj predstavitelia vroclavskej Akadémie umení a umeleckého remesla, Hans Sharoun a Adolf Rading.

Expozície

Samotná výstava pozostávala z dvoch častí: vzorového sídliska vybudovaného v blízkosti Haly Storočia (pl. Hala Stulecia) a z expozície, umiestnenej vo výstavných halách, samotnej Haly Storočia – v hlavnej sále, v Štyroch Kupolách a v Tržnici. Špeciálne pre túto výstavu bolo pribudovaných ešte niekoľko menších provizórnych pavilónov v blízkom okolí.

Expozícia v Tržnici informovala o procese projektovania samotného obytného domu, o možnostiach a výhodách nových materiálov, o technickom vybavení domácností, o bytovom zariadení a ďalších novinkách od Werkbundu. Zaujímavosťou je, že v Tržinici boli vytvorené tzv. showroomy, čiže hotové zariadené interiéry ako ich poznáme zo súčasných obchodov s nábytkom a doplnkami do domácností. V showroomoch boli prezentované zariadené interiéry pre potreby rôznych povolaní – pre lekára, pre právnika, pre architekta a i., ale taktiež hotové spálne, obývačky, jedálne, aj kompletné bývanie typu „Existenzminimum“, ktoré rátalo s rozlohou 40 m².

V Štyroch kupolách bola umiestnená expozícia bytov a sídlisk, v historickom vývoji, prezentovaná na príkladoch z celého sveta (Argentína, Dánsko, Veľká Británia, Francúzsko, Poľsko a i.) nové spôsoby úpravy mestských zelených plôch v Nemecku a porovnanie so situáciou v Československu, v Dánsku, v Holandsku, v USA a i.

V Hale storočia prebiehala medzinárodná výstava Deutsche Wrkbund s označením „Neues Bauen“, výstava Vroclavskej polytechniky, prezentácia úspechov vroclavského obyvateľského združenia „Eichborngarten“ a tiež výstava Bauhausu z Dessau.

V provizórnych pavilónoch v okolí Haly Storočia bola umiestnená expozícia nemeckého remesla, medzi inými pracovňa fotografa, kaderníka, sklárska dielňa, stolár a i.

Na voľnom priestranstve medzi pavilónmi vznikli vzorové ulice, ktoré ukazovali napríklad obchodnú ulicu, dopravné prostriedky, stavebné stroje, záhradky so skleníkmi a záhradným príslušenstvom. V rámci tejto expozície bolo zriadené aj ukážkové hospodárstvo, detské ihrisko, bábkové divadlo, sanatórium pre deti trpiace dýchacími problémami a nakoniec aj výstava pohrebného vybavenia.

Vzorové sídlisko WuWA

Na neobývanom priestranstve v blízkosti Haly Storočia, susediacom s výstavou, medzi ulicami: Wróblewskiego, Tramwajowa, Dębowskiego, Zielonego Dębu i Kopernika, bolo vybudované experimentálne obytné sídlisko. Výstavba bola financovaná vroclavským Sídliskovým združením SA. Typy domov, veľkosť bytových jednotiek, technika, i staviteľský materiál, to všetko bolo dohodnuté s Państwowym Towarzystwem Badawczym (Krajský výskumný spolok) a v správe Ekonomiki Bubownictwa i Miezskalnictwa RFG.

Sídlisko možno rozdeliť na dve časti: v prvej časti boli prezentované viacgeneračné domy a v druhej časti boli domy pre jednu, alebo dve rodiny. Najviac pozornosti sa venovalo práve malým bytom, ktoré mali byť cenovo dostupnou alternatívou moderného bývania. Na druhej strane sa tu prezentovali aj prototypy bytových spoločenstiev pre jednotlivcov. V tomto areáli boli prezentované rodinné domy vyššieho štandardu v súlade s piatimi Le Corbusierovými zásadami architektúry.

Architekti sídliska a výstavy WuWa

V celom projekte výstavy Wohnung und Werkarbeitausstellung, bolo zapojených jedenásť architektov:

• Theodor Effenberger (21 Aug. 1882 vo Vroclave, 6 Mar. 1968 v Berlíne) 1926 vlastný dom v ul. Tramwajowa (Uechtritzweg), 1929 dvoj-rodinný dom č. 26/27 v ul. Dembowskiego 11/13 (Zimpelerstraße) a dve jednotky č. 21 a 22 v radovej zástavbe v ul. Tramwajowa 28,30 (Uechtritzweg).
• Moritz Hadda(16 Jan. 1887 v Koźle (Cosel), zomrel ca. 1942 v koncentračnom tábore v Rige) pre WuWa: jeden rodinný dom č. 36 v ul. Zielonego dębu 19 (Zur Grünen Eichen) a dve jednotky (č. 16,17), v rade bývania v ul. Tramwajowa 18, 20 (Uechtritzweg).
• Paul Häusler (dátum a miesto narodenia a úpmrtia sú neznáme) dvoj-rodinný dom č. 29/30 v ul. Zielonego dębu 23/25 (Zur Grünen Eichen) a tri jednotky č. 18, 19, 20 v radovej zástavbe v ul. Tramwajowa 22, 24, 26 (Uechtritzweg).
• Paul Heim (15 Okt. 1879 v Stuttgarte, 22 Feb. 1963 v Stuttgart-Felbach) „galériovec“ bytový dom (Laubengang) č.1 (s Albertom Kempterom) v ul. Tramwajowa 2 (Uechtritzweg) a materská škola pre 60 detí (č. 2) (s Albertom Kempterom) v ul. Wróblewskiego 18 (Grüneicherweg). Zúčastnil sa s Albertom Kempterom, na výstave venovanej „Existenzminimum“ vo Frankfurte nad Mohanom, sprevádzajúcej druhú konferenciu CIAM.
• Albert Kempter (1883, cca 1941) 1928 – 1929: návrh pre sídlisko Księże Małé (Klein Tschansch), prvé racionálne sídlisko s malými bytmi vo Vroclave (s Hansom Thomas, Gustav Wolf, Paul Heim, Rudolf Sack), „galériovec“ bytový dom (Laubengang) č.1 (s Albertom Kempterom) v ul. Tramwajowa 2 (Uechtritzweg) a materská škola pre 60 detí (č. 2) (s Albertom Kempterom) v ul. Wróblewskiego 18 (Grüneicherweg). Zúčastnil sa s Albertom Kempterom, na výstave venovanej „Existenzminimum“ vo Frankfurte nad Mohanom, sprevádzajúcej druhú konferenciu CIAM.
• Emil Lange (1884 v Głogówe, zomrel v r. 1968) pre WuWA: multi-rodinný dom číslo 9 v ul. Tramwajowa 4 (Uechtritzweg) a jeden jedno-rodinný dom č. 28 v ul. Dembowskiego 9 (Zimpelerstraße).
• Heinrich Lauterbach (2 Mar. 1893 vo Vroclave, 16 Mar. 1976 v Biberach an der Riß) pre WuWa: jedno-rodinný dom č. 35 v ul. Zielonego dębu 17/17a (Zur Grünen Eichen) a tri jednotky č. 13, 14, 15 v radovej zástavbe v ul. Tramwajowa 12, 14, 16 (Uechtritzweg).
• Ludwig Moshamer (1885 v Pasove, zomrel cca 1942 zrejme zabitý počas bitky o Stalingrad) pre WuWa: jedeno-rodinný dom číslo 37 v ul. Zielonego dębu 21 (Zur Grünen Eichen) a tri jednotky č. 10, 11, 12 v ul. Tramwajowa 6, 8, 10 (Uechtritzweg).
• Adolf Rading (2. Feb. 1888 v Bernílne, 4. Apr. 1957 v Londýne) 1927 – jedno-rodinný dom vo Weissenhofe v rámci výstavy Werkbundu "Wohnung" v Stuttgarte, projekt pre dom Dr. Kriebela v ul. Lipińskiego (Mozartsstraße) vo Vroclave; 1929 bytový dom č. 37 v ul. Tramwajowa 2b (Uechtritzweg).
• Hans Sharoun (20 Sep. 1893 v Brémach, 25 Nov. 1972 v Berlíne) hostl pre jednotlivcov a bezdetných novomanželov (Ledigenheim) č. 31, v ul. Kopernika 9 (Finkenweg, potom Copernicusstraße, v súčasnosti park Szczytnicki).
• Gustaf Wolf (28. Nov. 1887 v Osterode/Harz, 28 Apr. 1963 v Mníchove) návrh pre sídlisko Księża Małe (Klein Tschansch), prvé sídlisko s malými bytmi vo Vroclave (spolupracoval s Hansom Thomasom, Paulom Heimom, Albertom Kempterom, Rudolfom Sackom). V roku 1929 pre WUWA projektoval: osem-rodinný dom č. 3 – 6 v ul. Tramwajowa 2a (Uechtritzweg) a dvoj-rodinný dom č. 32/33 v ul. Kopernika 7/8 (Finkenweg, potom Copernicusstraße, v súčasnosti park Szczytnicki).

WuWa 2 a Nové Żerniki

WuWa 2 je neoficiálny názov projektu, ktorý však používa väčšina. Sídlisko sa nachádza v blízkosti Obce Nové Żerniki a novo vybudovaného športového štadiónu na predmestí Vroclavu. V jeho projekte spolupracuje približne štyridsiatka architektov. Projekt nového sídliska je jedným z hlavných projektov Európsleho Hlavného Mesta Kultúry Vroclav 2016. Patrónom projektu je prezident Vroclavu, organizátormi sú: Dolnośląska Okręgowa Izba Architektów (Dolnosliezska Krajová Komora Architektov) v spolupráci so Stowarzyszenie Architektów Polskich O/Wrocław (Združenie Architektov Polska o/Vroclav).

Inšpiráciou pre projekt Nowe Żerniki a pre vybudovanie nového sídliska vo Vroclave bola výstava WUWA 1929. Pri príležitosti 85. výročia výstavy WuWa bola v Múzeu Architektúry zorganizovaná retrospektívna výstava, na ktorej bola prezentovaná téma WuW-y, spolu s plánmi nového sídliska v Nowych Żernikoch. Pri projektovaní súčasného sídliska architekti zohľadňujú najnovšie trendy bývania, v súčasnosti aj aspekt environmentálny a ekologický.

Od začiatku architekti pracujú na základe predpokladov, ktoré boli ustanovené v dvoch tematických kategóriách:

Všeobecné urbanistické predpoklady:

• verejné priestory pre obyvateľov: integrácia, rekreácia
• základné služby: starostlivosť o deti, vzdelávanie, obchody, stravovanie
• bezpečnosť
• boj proti sociálnemu vylúčeniu
• ekológia, minimalizácia prevádzkových nákladov
• optimalizácia komunikácie – spolupráca so systémom mestskej hromadnej dopravy
• nové formy organizácie stavby
• účasť verejnosti

Funkčné architektonické predpoklady:

• súkromné priestory, čiastočne-privátne, čiastočne-verejné, verejnosť
• optimalizácia bytovej štruktúry
• miestne tradície v materiáli a spracovaní
• Pracovisko: malé plochy určené pre růôzne zamestnania
• technológie integrovaného projektovania
• rôzne formy bytových domov: veľké obytné, malé multi-rodinné domy, mestské vily (pokus o vytvorenie ideálneho domu)

Literatúra

• Jadwiga Urbanik, WUWA 1929-2009. Wrocławska wystawa Werkbundu, Wrocław 2009.
• Alena Janatková, Hanna Kozinska-Witt (Hrsg.): Wohnen in der Großstadt 1900–1939. Franz Steiner Verlag, Stuttgart 2006, ISBN 3-515-08345-6.
• Bundesinstitut für Ostdeutsche Kultur und Geschichte (Hrsg.): Jahrbuch des Bundesinstituts für Ostdeutsche Kultur und Geschichte. Band 3, Oldenbourg Wissenschaftsverlag, München 1995, ISBN 3-486-56102-2.
• Institut für Auslandsbeziehungen (Hrsg.): Auf dem Weg zum Neuen Wohnen − Die Werkbundsiedlung Breslau 1929. Birkhäuser Verlag, Berlin 1996, ISBN 3-7643-5420-8.

Externé odkazy

• WUWA 1929 Archivované 2014-12-13 na Wayback Machine
• wuwa.eu