Preskočiť na obsah

Vyhne

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vyhne
obec
Centrum obce
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Žiar nad Hronom
Región Tekov
Časti Dolinky, Stred, Rudno, Peserany,
Mravište, Hodruška, Stupy
Vodný tok Vyhnianka
Nadmorská výška 350 m n. m.
Súradnice 48°30′16″S 18°48′11″V / 48,5044769°S 18,8031925°V / 48.5044769; 18.8031925
Rozloha 18,34 km² (1 834 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 117 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 60,91 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1256
Starosta Martina Kmeťová[3] (nezávislá)
PSČ 966 02
ŠÚJ 517364
EČV (do r. 2022) ZH
Tel. predvoľba +421-45
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Vyhne
Webová stránka: vyhne.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Vyhne je obec na Slovensku v okrese Žiar nad Hronom. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1256. Štiavnických vrchov vo Vyhnianskej doline na strednom Pohroní.

Obec Vyhne je predovšetkým známa svojou baníckou históriou, najstarším pivovarom na Slovensku, kúpeľníckou históriou, železiarstvom a strojárstvom.

Najslávnejšou kapitolou obce Vyhne boli jednoznačne kúpele. Prvý raz sa spomínajú ako Bzenická teplá voda (13. storočie) a v 15. storočí už boli navštevované klientelou z celej Európy. Najčastejšie sa objavovali v cestopisoch anglických a nemeckých autorov. V 18. storočí, patriace mestu Banská Štiavnica dosiahli prvý najväčší rozmach. V kúpeľoch sa liečil a oddychoval aj František II. Rákoci so svojou manželkou. Objavujú sa v knihe Mateja Bela Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku (Notitia Hungariae novae historico geographica) aj s rytinou Samuela Mikovíniho.

V prvej polovici 19. storočia zažívajú obnovu a menší pokles návštevnosti. Sláva sa do kúpeľov vrátila s príchodom kúpeľného lekára Štefana Bolemana, ktorý napísal o kúpeľoch viacero analýz a článkov. Na prelome 19. a 20. storočia sa tešili širokej klientele najmä z Uhorska a Rakúska.

V medzivojnovom období kúpele stratili Maďarskú klientelu a tak sa zamerali najmä na klientelu Židov a Čechov.

V roku 1938 kúpele prepadli štátu a stratili svoj pôvodný účel. Najskôr v nich bolo zriadené zariadenie na výučbu žandárov a neskôr sa stali v dôsledku nedostatku miesta v nemeckých koncentračných táboroch Pracovným táborom pre Židov. Majetok mizol, kúpele boli viackrát vykradnuté až boli nakoniec po oslobodení tábora vypálené.

V rokoch 1946 – 1948 sa rátalo s obnovou kúpeľov, ktorá sa nikdy nerealizovala.Telovýchovní funkcionári Baník Vyhne svojpomocne postavili nové kúpalisko (1961), ktoré svojmu účelu slúžilo až do roku 2005. Nahradilo ho nové wellness centrum Vodný raj Vyhne (postavené v roku 2007).

Železiarstvo a strojárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Pre baníctvo bolo potrebné v doline vybudovať rôzne hámre, stupy a dielne. Práve jedna z nich, nachádzajúca sa v ústí doliny Rudno, sa stala základom pre strojársky podnik pod vedením Gašpara Kachelmanna, obchodníka pôvodom z Bavorska (1816?, 1818?). Vypracoval sa až na jeden z najväčších v Uhorsku a v sláve pokračovali aj jeho potomkovia syn Karol Kachelmann I. a vnuk Karol Kachelmann II. V medzivojnovom období sa výroba sústredila na zbrojenie v menšom množstve. Vo veľmi zložitých časoch (konkurencia českých zbrojoviek) sa podniku ujal Karol Kachelmann III., ktorému sa nepodarilo uchrániť pred bankrotom v roku 1934. Pod vedením Slovenského štátu a neskôr Československej socialistickej republiky sa dostával do čoraz väčších problémov až sa po rozpade Česko-Slovenska výroba znížila na úplné minimum. V súčasnosti nefunguje, čaká sa na investora, ktorý by tradíciu strojárskeho priemyslu obnovil.

Pivovarníctvo

[upraviť | upraviť zdroj]

V regióne Banskej Štiavnice v 16. storočí vznikalo množstvo pivovarníckych podnikov pre potreby baníkov či hodnostárov. Jeden z nich vyrástol aj v obci, a to v časti Dolinky. Legenda hovorí o Templároch, ktorí sem priniesli recept na pivo ešte v 13. storočí. V novoveku často menil majiteľov a prenajímateľov, až sa ho v hroznom stave v roku 1895 ujal Karol Kachelmann II. Vytvoril pri objektoch strojárne nový pivovar, ktorý sa tu nachádza dodnes. Pivovar, na rozdiel od strojární, prosperuje a v súčasnosti sa pivo značky Steiger teší veľkej obľube. V centre obce sa stále nachádza pôvodná budova sladovne, v ktorej sa pôvodne pivovar nachádzal. Dnes je v schátranom stave, aj keď ju občania pokladajú za dominantu obce. Napriek jedinečnosti nie je vyhlásená ako Národná kultúrna pamiatka.

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Špeciálnou kapitolou v geografii obce Vyhne sú prírodné zaujímavosti. Priamo nad dedinou sa týči vrch Kamenná (495 m n. m.), na ktorého úpätí sa nachádza unikátny prírodný úkaz – Národná prírodná rezervácia Kamenné more – rozlohou najväčšie kamenné more v sopečnej časti Karpát a jedno z najstarších chránených území na Slovensku cenné predovšetkým pre svoju geologickú hodnotu.

Ďalším mimoriadne cenným útvarom prírody je Prírodná pamiatka Vyhniansky travertíntravertínová kopa tvoriaca vodopád o výške 3,5 m s vodou vytekajúcou z bývalej štôlne. Približný vek tejto kopy je 60 rokov – vznikať začala až po odklonení pôvodného jarku s termálnou vodou.

V oblasti športu je obec Vyhne zaujímavá najmä tunajším biatlonovým štadiónom a klubom.

Pôsobí tu aj futbalový klub a z histórie sú známe aj antukové ihriská a dokonca amatérsky hokejový klub.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Vyhne [online]. Najkrajší kraj. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Vyhne – Kaplnka Panny Márie kráľovnej anjelov (Kúpeľná kaplnka) [online]. Košice: Pamiatky na Slovensku, [cit. 2024-01-23]. Dostupné online.
  7. TELIŠČÁKOVÁ, Dagmar. Pečať slávneho architekta Ladislava Hudeca vo Vyhniach. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2014-07-28. Dostupné online [cit. 2024-01-23]. ISSN 1336-197X.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vyhne

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]