Všeobecný súd

José Luis da Cruz Vilaça
José Luis da Cruz Vilaça

narodený v roku 1944; diplom z odboru právo a titul master z politickej ekonómie z univerzity v Coimbre; doktorát z medzinárodnej ekonómie (Univerzita v Paríži I - Panthéon Sorbonne); povinná vojenská služba vykonávaná na ministerstve námorníctva (služba justície, 1969 - 1972); profesor na katolíckej univerzite a Univerzite Nova v Lisabone; bývalý profesor na univerzite v Coimbre a univerzite Lusíada v Lisabone (riaditeľ inštitútu európskych štúdií); člen portugalskej vlády (1980 - 1983): štátny tajomník na ministerstve vnútra, pri predsedníctve v Rade ministrov a pre európske záležitosti; poslanec portugalského parlamentu, podpredseda skupiny kresťanských demokratov; generálny advokát na Súdnom dvore (1986 - 1988); predseda Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (1989 - 1995); advokát v Lisabone, špecialista na európske právo a právo hospodárskej súťaže (1996 - 2012); člen pracovnej skupiny k budúcnosti súdneho systému Európskych spoločenstiev „Groupe Due" (2000); predseda disciplinárnej rady Európskej komisie (2003 - 2007); predseda Portugalského združenia európskeho práva (od roku 1999); sudca na Súdnom dvore od 8. októbra 2012. do 8. októbra 2018.

Donal Patrick Michael Barrington
Donal Patrick Michael Barrington

narodený roku 1928; írsky štátny príslušník; Senior Counsel; odborník na ústavné právo a na obchodné právo; sudca na High Court; predseda generálnej rady Advokátskej komory Írska; člen správnej rady King's Inns; predseda vzdelávacej komisie rady King's Inns; sudca na Súde prvého stupňa od 25. septembra 1989 do 10. januára 1996; zomrel 3. januára 2018.

Antonio Saggio
Antonio Saggio

narodený 19. februára 1934; taliansky štátny príslušník; sudca na súde v Neapole; súdny radca na odvolacom súde v Ríme, neskôr na kasačnom súde; atašé na Ufficio legislativo del ministero di Grazia e Giustizia; predseda generálneho výboru na diplomatickej konferencii pre vypracovanie Luganského dohovoru; referendár u talianskeho generálneho advokáta na Súdnom dvore; profesor na Scuola superiore della pubblica amministrazione di Roma; sudca na Súde prvého stupňa od 25. septembra 1989 do 17. septembra 1995; predseda Súdu prvého stupňa od 18. septembra 1995 do 4. marca 1998; generálny advokát na Súdnom dvore od 5. marca 1998 do 6. októbra 2000; zomrel 26. januára 2010.

David Alexander Ogilvy Edward
David Alexander Ogilvy Edward

narodený 14. novembra 1934; britský štátny príslušník; advokát (Škótsko); King’s Counsel (Škótsko); tajomník, neskôr pokladník Faculty of Advocates; predseda poradného výboru advokátskych komôr Európskeho spoločenstva; Salvesen Professor of European Institutions a riaditeľ Europa Institute, univerzita v Edimburgu; zvláštny poradca House of Lords Select Committee on the European Communities; čestný bencher Gray’s Inn, Londres; sudca na Súde prvého stupňa od 25. septembra 1989 do 9. marca 1992; sudca na Súdnom dvore od 10. marca 1992 do 7. januára 2004.

Heinrich Kirschner
Heinrich Kirschner

narodený roku 1938; nemecký štátny príslušník; sudca v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko, úradník na ministerstve spravodlivosti (odbor práva Spoločenstva a ľudských práv); spolupracovník v kancelárii dánskeho člena komisie, potom na GR III (vnútorný trh); vedúci trestnej sekcie na spolkovom ministerstve spravodlivosti; vedúci kabinetu ministra, potom riaditeľ (Ministerialdirigent) trestného odboru; lektor na univerzite v Saarbrückene; sudca na Súde prvého stupňa od 25. septembra 1989 až do svojho úmrtia dňa 6. februára 1997.

Christos Yeraris
Christos Yeraris

narodený roku 1938; grécky štátny príslušník; člen Simvoulio tis Epikratias, následne štátny poradca; člen Vyššieho špeciálneho súdu; člen súdov pre ochranné známky; poradca štátnej správy v oblasti uplatňovania práva Spoločenstva; profesor práva Spoločenstva na Národnej škole pre verejnú správu a na Inštitúte kontinuálneho vzdelávania; sudca na Súde prvého stupňa od 25. septembra 1989 do 18. septembra 1992.

Romain Schintgen
Romain Schintgen

narodený v roku 1939, univerzitné štúdia absolvoval na právnickej fakulte a fakulte hospodárskych vied v Montpellier a v Paríži; doktor práv (1964), advokát (1964); advokát na odvolacom súde (1967), generálny referent na Ministerstve práce a sociálneho poistenia, člen (1978-1989) neskôr predseda (1988-1989) Hospodárskej a sociálnej rady; člen predstavenstva Národnej investičnej a úverovej spoločnosti a Európskej satelitnej spoločnosti (do roku 1989); člen (1993-1995) neskôr predseda rady Medzinárodného univerzitného inštitútu v Luxemburgu (1995-2004); vyučujúci na Luxemburskej univerzite; vládny člen výboru Európskeho sociálneho fondu, poradného výboru pre voľný pohyb pracovníkov a správnej rady pre správu Európskeho fondu pre zlepšenie životných a pracovných podmienok (do roku 1989); sudca Súdu prvého stupňa od 25. septembra 1989 do 11. júla 1996; sudca Súdneho dvore od 12. júla 1996 do 14. januára 2008.

Cornelis Paulus Briët
Cornelis Paulus Briët

narodený roku 1944; holandský štátny príslušník; výkonný tajomník v poisťovni D. Hudig & Co. (poisťovací agenti), následne v podniku Granaria BV; sudca na obvodnom súde v Rotterdame; člen súdu na Holandských Antilách; kantonálny sudca v Rotterdame; podpredseda obvodného súdu v Rotterdame; sudca na Súde prvého stupňa od 25. septembra 1989 do 17. septembra 1998.

Bo Vesterdorf
Bo Vesterdorf

Narodený v roku 1945; právnik prekladateľ na Súdnom dvore, referent na ministerstve spravodlivosti; sudca - člen senátu, právny atašé na Stálom zastúpení Dánska pri Európskych spoločenstvách; dočasný sudca na súde v Østre Landstret (Odvolací súd); vedúci úradu „ústavného a správneho práva“ ministerstva spravodlivosti, riaditeľ na ministerstve spravodlivosti; vysokoškolský vyučujúci, člen riadiaceho výboru pre ľudské práva pri Rade Európy (CDDH); potom člen úradu CDDH; v roku 2004 člen „Ad-hoc výboru pre ďalšie vzdelávanie sudcov“ na Akadémii európskeho práva Trier v Nemecku; sudca Súdu prvého stupňa od 25. septembra 1989; predseda Súdu prvého stupňa od 4. marca 1998 do 17. septembra 2007.

Rafael García-Valdecasas y Fernández
Rafael García-Valdecasas y Fernández

Narodený v roku 1946; Abogado del Estado ( v Jaén a v Grenade); tajomník na správnom hospodárskom súde v Jaén, potom v Cordoue; zapísaný do zoznamu advokátov (Jaén, Grenade); vedúci odboru sporov spoločenstva na ministerstve zahraničných vecí, vedúci španielskej delegácie v rámci pracovnej skupiny Rady v súvislosti so zriadením Súdu prvého stupňa; sudca na Súde prvého stupňa od 25. septembra 1989 do 17. septembra 2007.

Jacques Biancarelli
Jacques Biancarelli

narodený roku 1948; francúzsky štátny príslušník; inšpektor na ministerstve financií; audítor, následne maître des requêtes v Štátnej rade; právny poradca viacerých ministrov; docent na niekoľkých vysokých školách a lektor na rôznych inštitútoch a univerzitách; súdny referendár na Súdnom dvore; riaditeľ právnych služieb v Crédit Lyonnais; čestný predseda Európskej asociácie bankového a finančného práva; sudca na Súde prvého stupňa od 25. septembra 1989 do 18. septembra 1995; zomrel 9. septembra 2020.

Koen Lenaerts
Koen Lenaerts

Narodený v roku 1954; „licencié en droit“ a doktor práv na Katolíckej univerzite v Leuvene; Master of Laws in Public Administration (Harvard University); mimoriadny profesor na Katolíckej univerzite v Leuven; hosťujúci profesor na univerzitách v Burundi, v Štrasburgu a v Harvarde; profesor na College d´Europe v Brugách; referendár na Súdnom dvore; advokát Bruselskej advokátskej komory;sudca Súdu prvého stupňa od 25. septembra 1989 do 6. októbra 2003; sudca Súdneho dvora od 7. októbra 2003; podpredseda Súdneho stupňa od 9. októbra 2012 do 8. októbra 2015; predseda Súdneho dvora od 8. októbra 2015.

Christopher William Bellamy
Christopher William Bellamy

narodený roku 1946; britský štátny príslušník; barrister Middle Temple; King's Counsel so špecializáciou na obchodné právo, európske právo a verejné právo; spoluautor troch prvých vydaní "Bellamy & Child, Common Market Law of Competition"; sudca na Súde prvého stupňa od 10. marca 1992 do 15. decembra 1999.

Andreas Kalogeropoulos
Andreas Kalogeropoulos

narodený roku 1944; grécky štátny príslušník; advokát (Atény); súdny referendár u sudcov Chlorosa a Kakourisa na Súdnom dvore; profesor verejného práva a práva Spoločenstva (Atény); právny poradca; prvý atašé na Dvore audítorov; sudca na Súde prvého stupňa od 18. septembra 1992 do 17. septembra 1998.

Virpi Tiili
Virpi Tiili

Narodená v roku 1942; doktorka práv na Univerzite Helsinki; asistentka civilného a obchodného práva na Univerzite Helsinki, riaditeľka právnych záležitostí a obchodnej politiky Ústrednej fínskej obchodnej komory; generálna riaditeľka Fínskej správy ochrany spotrebiteľov; členka viacerých vládnych výborov a zastúpení, okrem iného predsedníčka výboru pre dohľad nad propagáciou liečiv (1988 - 1990), členka výboru pre spotrebiteľské záležitosti (1990 - 1994), členka výboru pre hospodársku súťaž (1991 - 1994) a členka redakčnej rady Nordic Intellectual Property Law Review (1982 - 1990); sudca Súdu prvého stupňa od 18. januára 1995 do 6. októbra 2009

Josef Azizi
Josef Azizi

narodený v roku 1948; doktor práv a držiteľ vysokoškolského diplomu v odbore sociálnych a ekonomických vied na Viedenskej univerzite; poverený vedením prednášok a vyučovaním na Viedenskej univerzite ekonomických vied, na Právnickej fakulte Viedenskej univerzity a na niekoľkých ďalších univerzitách; čestný profesor Právnickej fakulty Viedenskej univerzity; ministerský radca a vedúci odboru úradu spolkového kancelára; člen Riadiaceho výboru pre právnu spoluprácu s Radou Európy (CDCJ); splnomocnenec ad litem pred Ústavným súdom v súdnych konaniach týkajúcich sa kontroly súladu spolkových zákonov s ústavou; koordinátor zodpovedný za harmonizáciu rakúskeho spolkového práva s právom Spoločenstva; sudca Všeobecného súdu od 18. januára 1995 do 16. septembra 2013.

Pernilla Lindh
Pernilla Lindh

narodená v roku 1945; právnické vzdelanie získala na Lundskej univerzite; právna referentka a sudkyňa Súdu prvého stupňa v Trollhättane (1971 - 1974); právna referentka na Odvolacom súde v Štokholme (1974 - 1975); sudkyňa na Súde prvého stupňa v Štokholme (1975); radkyňa pre právne a administratívne veci u predsedu Odvolacieho súdu v Štokholme (1975 - 1978); splnomocnenkyňa v Domstolverket (národná správa súdnictva) (1977); radkyňa na úrade kancelára pre súdnictvo (Justice Chancellor) (1979 - 1980); prísediaca sudkyňa na Odvolacom súde v Štokholme (1980 - 1981); právna radkyňa na ministerstve obchodu (1981 - 1982); právna radkyňa, neskôr riaditeľka a generálna riaditeľka pre právne veci na ministerstve zahraničných vecí (1982 - 1995); hodnosť veľvyslankyne v roku 1992; podpredsedníčka Swedish Market Court; zodpovedná za právne a inštitucionálne otázky pri rokovaniach EHP (podpredsedníčka, neskôr predsedníčka skupiny EZVO) a pri rokovaniach o pristúpení Švédskeho kráľovstva k Európskemu spoločenstvu; sudkyňa Súdu prvého stupňa od 18. januára 1995 do 6. októbra 2006; sudkyňa Súdneho dvore od 7. októbra 2006 do 6. októbra 2011.

André Potocki
André Potocki

narodený roku 1950; francúzsky štátny príslušník; generálny tajomník prvého predsedu kasačného súdu (1988); podpredseda Tribunal de grande instance v Paríži (1990); vedúci oddelenia európskych a medzinárodných záležitostí na ministerstve spravodlivosti (1991); súdny radca na odvolacom súde v Paríži a mimoriadny profesor na univerzite Paríž X-Nanterre (1994); sudca na Súde prvého stupňa od 18. septembra 1995 do 19. septembra 2001.

Rui Manuel Gens de Moura Ramos
Rui Manuel Gens de Moura Ramos

narodený roku 1950; portugalský štátny príslušník; profesor na Právnickej fakulte v Coimbre a na Právnickej fakulte Katolíckej univerzity v Porto; vedúci katedry Jeana Monneta; vedúci kurzov (vo francúzskom jazyku) na Akadémii medzinárodného práva v Haagu (1984) a hosťujúci profesor na Právnickej fakulte Univerzity Paríž I (1995); zástupca portugalskej vlády pri Komisii OSN pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL), na Haagskej konferencii medzinárodného práva súkromného, pri Medzinárodnej komisii pre občianskoprávny stav a vo Výbore pre štátnu príslušnosť Rady Európy; člen Inštitútu medzinárodného práva; sudca na Súde prvého stupňa od 18. septembra 1995 do 31. marca 2003.

John D. Cooke
John D. Cooke

Narodený v roku 1944; zapísaný do zoznamu advokátov Advokátskej komory Írska v roku 1996, zapísaný tiež do zoznamov advokátov Advokátskych komôr Anglicka, Galskej krajiny, Severného Írska a Nového južného Galska; advokát vykonávajúci činnosť od roku 1966 až do roku 1996; zapísaný v Inner Bar v Írsku (Senior Counsel) v roku 1980 a v Novom južnom Galsku v roku 1991; predseda Rady advokátskych komôr Európskeho spoločenstva (CCBE) od roku 1985 až do roku 1986; hosťujúci profesor na Právnickej fakulte Univerzity Dublinského College; člen Chartered Institue of Arbitrators; predseda írskeho Royal Zoological Society od roku 1987 až do roku 1990; bencher Honorable Society of Kings Inns, Dublin; honorary bencher Lincoln’s Inn, Londýn; sudca Súdu prvého stupňa od 10. januára 1996 do 15. septembra 2008; zomrel 29. apríla 2022.

Jörg Pirrung
Jörg Pirrung

Narodený v roku 1940; vedecký asistent na Univerzite v Marburgu; doktor práv (Univerzita Marburg); referent, neskôr vedúci oddelenia medzinárodného práva súkromného, potom vedúci pododdelenia pre občianske právo na Spolkovom ministerstve spravodlivosti; člen riadiaceho výboru Unidroit (1993 -1998); predseda Komisie Haagskej konferencie pre MPS pre vypracovanie Dohovoru o ochrane detí (1996); honorárny profesor na Univerzite v Trieri (medzinárodného právo súkromné a procesné, európske právo); od roku 2002 člen odborného poradného výboru pre cudzie a medzinárodné právo súkromné na Inštitúte Maxa Plancka (Max-Planck-Institut) v Hamburgu; sudca Súdu prvého stupňa od 11. júna 1997 do 17. septembra 2007; zomrel 24. októbra 2019.

Paolo Mengozzi
Paolo Mengozzi

narodený roku 1938; profesor medzinárodného práva a vedúci katedry Jeana Monneta pre právo Európskych spoločenstiev Boloňskej univerzity; doktor honoris causa madridskej Univerzity Carlosa III; hosťujúci profesor na univerzitách Johns Hopkins (Bologna Center), St. Johns (New York), Georgtown, Paris-II, Georgia (Atény) a na Medzinárodnom univerzitnom inštitúte (Luxemburg); koordinátor European Business Law Pallas Program organizovaného na pôde univerzity v Nijmegene; člen poradného výboru Komisie Európskych spoločenstiev pre verejné obstarávanie; zástupca štátneho tajomníka pre oblasť priemyslu a obchodu v súvislosti s talianskym predsedníctvom Rady; člen analytickej skupiny Európskeho spoločenstva pre Svetovú obchodnú organizáciu (WTO) a riaditeľ akademického roka 1997 vo výskumnom centre Akadémie medzinárodného práva v Haagu venovaného WTO; sudca Súdu prvého stupňa od 4. marca 1998 do 3. mája 2006; generálny advokát Súdneho dvora od 4. mája 2006 do 8. októbra 2018.

Michail Vilaras
Michail Vilaras

narodený v roku 1950; diplom v odbore právo na Univerzite v Aténach (1973); diplôme dʼétudes approfondies (DEA) v odbore sociálne právo na Univerzite Paris II Panthéon Sorbonne (1977); advokát (1974 – 1980); národný expert pri právnom servise Komisie Európskych spoločenstiev (1988 – 1990), následne hlavný administrátor Generálneho riaditeľstva V pre zamestnanosť, priemyselné vzťahy a sociálne záležitosti (1990 – 1994); audítor, odborný referent a následne v roku 1999 poradca Helénskej štátnej rady; pridružený člen gréckeho Najvyššieho špeciálneho súdu; člen Gréckeho ústredného výboru pre prípravu právnych predpisov (1996 – 1998); riaditeľ právneho servisu Generálneho sekretariátu helénskej vlády (1996 – 1998); sudca Súdu prvého stupňa Európskej únie (1998 – 2010, predseda senátu v rokoch 2004 – 2010); člen Najvyššej rady správneho súdnictva (2011 – 2012); člen Špeciálneho súdu pre spory týkajúce sa odmeňovania sudcov a Špeciálneho súdu pre disciplinárne konania sudcov (2013 – 2014); člen poradného odborného panelu pre výber kandidátov na sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva (2014 – 2015); člen výboru pre poskytnutie stanoviska o vhodnosti kandidátov na výkon funkcie sudcu Súdu pre verejnú službu Európskej únie (2012 – 2015); vyučuje európske právo na École nationale de la magistrature (1995 – 1996 a 2012 – 2015); sudca Súdneho dvora od 7. októbra 2015 do 7. októbra 2021.

Arjen W. H. Meij
Arjen W. H. Meij

Narodený v roku 1944; poradca na Najvyššom súde Holandska (1996), poradca a podpredseda College van Beroep voor het bedrijfsleven (správny súd obchodu a priemyslu) (1986); dočasný poradca na odvolacom súde pre sociálne zabezpečenie a súdnej komisii pre colné sadzby; referent na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev (1980); vyučujúci európskeho práva na Právnickej fakulte Univerzity Groningue a výskumný asistent na University of Michigan Law School; člen medzinárodného sekretariátu Amsterdamskej obchodnej komory (1970); sudca na Súde prvého stupňa od 17. septembra 1998 do 13. septembra 2010.

Nicholas James Forwood
Nicholas James Forwood

narodený v roku 1948; diplomy z mechanických vied a práva získal na Cambridgeskej univerzite (BA v roku 1969, MA v roku 1973); v roku 1970 zapísaný ako barrister v Anglicku, potom výkon povolania barristra v Londýne (1971 - 1999) a advokátskeho povolania v Bruseli (1979 - 1999); v roku 1981 zapísaný ako barrister v Írsku, v roku 1987 vymenovaný za Queen's Counsel; v roku 1998 bencher of Middle Temple; zástupca Bar of England and Wales v Rade advokátskych komôr Európskej únie (CCBE) a predseda stálej delegácie CCBE pri Súdnom dvore (1995 - 1999); člen úradu World Trade Law Association a European Maritime Law Organization (1993 - 2002); sudca Všeobecného súdu od 15. decembra 1999 do 7. októbra 2015.

Hubert Legal
Hubert Legal

narodený 3. mája 1942; írsky štátny príslušník; "Master of Arts" ekonomických vied naUniversity College, Dublin; barrister at Law; Senior Counsel; preseda "Legal Air Board" a "Bar Council"; generálny advokát na Súdnom dvore od 19. januára 1995 do 6. októbra 2000.

Maria Eugénia Martins de Nazaré Ribeiro
Maria Eugénia Martins de Nazaré Ribeiro

narodená v roku 1956; štúdium v Lisabone, Bruseli a Štrasburgu; advogada v Portugalsku a Bruseli, výskumná pracovníčka na Inštitúte európskych štúdií Slobodnej univerzity v Bruseli; referendárka v kancelárii portugalského sudcu Súdneho dvora Moitinha de Almeidu (1986 - 2000), potom predsedu Súdu prvého stupňa Boa Vesterdorfa (2000 - 2003); sudkyňa Všeobecného súdu od 31.marca 2003 do 19. septembra 2016.

Franklin Dehousse
Franklin Dehousse

narodený v roku 1959; právnické vzdelanie ukončil na Univerzite v Liège (1981); ašpirant (Národný fond vedeckého výskumu, 1985 - 1989); právny poradca v Komore zástupcov (1981 - 1990); doktor práv (Štrasburská univerzita, 1990); profesor (Univerzita v Liège, Štrasburská univerzita, Collège d'Europe, Institut royal supérieur de Défense, Univerzita Montesquieu v Bordeaux, Collège Michel Servet Parížskych univerzít; Facultés universitaires Notre-Dame de la Paix v Namure); osobitný zástupca ministra zahraničných vecí (1995 - 1999); riaditeľ európskych štúdií na Institut royal des relations internationales (1998 - 2003); prísediaci na Conseil d'État (2001 - 2003); poradca pri Európskej komisii (1990 - 2003); člen Observatoire Internet (2001 - 2003); sudca Všeobecného súdu od 07.10.2003 do 19. septembra 2016.

Ena Cremona
Ena Cremona

narodená v roku 1936; diplom z jazykov získala na Maltskej kráľovskej univerzite (1955); doktorka práv na Maltskej kráľovskej univerzite (1958); advokátka zapísaná v Maltskej advokátskej komore od roku 1959; právna poradkyňa Národnej rady žien (1964 - 1979); členka Komisie verejnej služby (1987 - 1989); členka správnej rady Lombard Bank (Malta) Ltd zastupujúca štát ako akcionára (1987 - 1993); členka volebnej komisie od roku 1993; členka poroty pre doktorandské práce na Právnickej fakulte Maltskej kráľovskej univerzity; členka Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii (ECRI) (2003 - 2004); sudkyňa Všeobecného súdu od 12. mája 2004 do 22. marca 2012; zomrela 20. máj 2024.

Ottó Czúcz
Ottó Czúcz

narodený v roku 1946; doktor práv na univerzite v Szegede (1971); radca na ministerstve práce (1971 - 1974); vyučujúci a profesor (1974 - 1989); dekan právnickej fakulty (1989 - 1990), prorektor (1992 - 1997) univerzity v Szegede; advokát; člen predsedníctva Národnej dôchodkovej poisťovne; viceprezident Európskeho inštitútu sociálneho zabezpečenia (1998 - 2002); člen vedeckej rady Medzinárodnej asociácie sociálneho zabezpečenia; sudca Ústavného súdu (1998 - 2004); sudca Všeobecného súdu od 12. mája 2004 do 19. septembra 2016.

Irena Wiszniewska-Białecka
Irena Wiszniewska-Białecka

narodená v roku 1947; diplom z práva získala na Varšavskej univerzite (1965 - 1969); výskumná pracovníčka (asistentka, docentka, profesorka) na Inštitúte právnych vied Poľskej akadémie vied (1969 - 2004); hosťujúca výskumná pracovníčka v Inštitúte Maxa Plancka pre zahraničné a medzinárodné patentové právo, autorské právo a právo hospodárskej súťaže v Mníchove (štipendium Nadácie AvH - 1985/1986); advokátka (1992 - 2000); sudkyňa Najvyššieho správneho súdu (2001 - 2004); sudkyňa Všeobecného súdu od 12. mája 2004 do 19. septembra 2016; zomrela 23. mája 2018.

Irena Pelikánová
Irena Pelikánová

narodená v roku 1949; doktorka práv, asistentka hospodárskeho práva (pred rokom 1989), potom doktorka vied, profesorka obchodného práva (od roku 1993) na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe; členka riadiaceho orgánu Komisie cenných papierov (1999 - 2002); advokátka; členka Legislatívnej rady českej vlády (1998 - 2004); sudkyňa Všeobecného súdu od 12. mája 2004 do 26. septembra 2019.

Daniel Šváby
Daniel Šváby

narodený v roku 1951; doktor práv (univerzita v Bratislave); sudca Okresného súdu v Bratislave; sudca odvolacieho súdu poverený občianskoprávnou agendou a podpredseda Krajského súdu v Bratislave; člen sekcie občianskeho a rodinného práva pri Inštitúte práva ministerstva spravodlivosti; dočasný sudca Najvyššieho súdu poverený obchodnou agendou; člen Európskej komisie pre ľudské práva (Štrasburg); sudca Ústavného súdu (2000 - 2004); sudca Súdu prvého stupňa od 12. mája 2004 do 6. októbra 2009; sudca Súdneho dvora od 7. októbra 2009 do 7. októbra 2021.

Vilenas Vadapalas
Vilenas Vadapalas

narodený v roku 1954; doktor práv (Moskovská univerzita); habilitovaný doktor práv (Varšavská univerzita); profesor na Vilniuskej univerzite pôsobiaci v odbore medzinárodného práva (od roku 1981), ľudských práv (od roku 1991) a práva Spoločenstva (od roku 2000); poradca vlády pre zahraničné veci (1991 - 1993); člen koordinačnej skupiny delegácie pre vyjednávanie o pristúpení k Európskej únii; generálny riaditeľ odboru európskeho práva na úrade vlády (1997 - 2004); profesor európskeho práva na Vilniuskej univerzite a vedúci katedry Jeana Monneta; predseda Litovskej asociácie štúdií o Európskej únii; spravodajca parlamentnej pracovnej skupiny pre ústavnú reformu týkajúcu sa pristúpenia Litvy; člen Medzinárodnej komisie právnikov (apríl 2003); sudca Všeobecného súdu od 12. mája 2004 do 16. septembra 2013.

Küllike Jürimäe
Küllike Jürimäe

narodená v roku 1962; diplom z práva získala na Tartuskej univerzite (1981 - 1986); asistentka prokurátora v Talline (1986 - 1991), diplom na Estónskej škole diplomacie (1991 - 1992); právna poradkyňa (1991 - 1993) a generálna radkyňa obchodnej a priemyselnej komory (1992 - 1993); sudkyňa Odvolacieho súdu v Talline (1993 - 2004); European Master ľudských práv a demokratizácie, univerzity v Padove a Nottinghame (2002 - 2003); sudkyňa Všeobecného súdu od 12. mája 2004 do 23. októbra 2013; sudkyňa Súdneho dvora od 23. októbra 2013.

Ingrida Labucka
Ingrida Labucka

narodená v roku 1963; diplom z práva získala na Lotyšskej univerzite (1986); inšpektorka ministerstva vnútra pre región Kirov a mesto Riga (1986 - 1989); sudkyňa Súdu prvého stupňa v Rige (1990 - 1994); advokátka (1994 - 1998 a júl 1999 - máj 2000); ministerka spravodlivosti (november 1998 - júl 1999 a máj 2000 - október 2002); členka Medzinárodného rozhodcovského súdu v Haagu (2001 - 2004); parlamentná poslankyňa (2002 - 2004); sudkyňa Všeobecného súdu od 12. mája 2004 do 25. februára 2020.

Verica Trstenjak
Verica Trstenjak

narodená v roku 1962; justičná skúška (1987); doktorka práv na univerzite v Ľubľane (1995); profesorka (od roku 1996) teórie štátu a práva (právnej vedy) a súkromného práva; vedecká pracovníčka; doktorandské štúdium na univerzite v Zürichu, na inštitúte pre porovnávacie právo vo Viedni, na Inštitúte Maxa Plancka pre medzinárodné právo súkromné v Hamburgu, na slobodnej univerzite v Amsterdame; hosťujúca profesorka na univerzite vo Viedni, vo Friburgu (Nemecko) a na právnickej škole Bucerius v Hamburgu; riaditeľka právnej sekcie (1994-1996) a štátna tajomníčka ministerstva vedy a techniky (1996-2000); generálna tajomníčka vlády (2000); členka pracovnej skupiny pre európsky občiansky zákonník (Study Group on European Civil Code) od roku 2003; vedúca výskumného projektu Humboldt (Humboldt Stiftung), uverejnenie viac ako sto právnych článkov a viacerých kníh o európskom a súkromnom práve; cena Združenia slovinských právnikov „právnik roka 2003“; členka redakčnej rady viacerých právnických časopisov; generálna tajomníčka Združenia slovinských právnikov, členka viacerých právnických združení, okrem iných aj Gesellschaft für Rechtsvergleichung; sudkyňa Súdu prvého stupňa od 7. júla 2004 do 6. októbra 2006; generálna advokátka na Súdnom súdu od 7. októbra 2006 do 28. novembra 2012.

Enzo Moavero Milanesi
Enzo Moavero Milanesi

narodený roku 1954; doktor práv (univerzita La Sapienza v Ríme); špecializoval sa na právo Spoločenstva (Collège d'Europe v Bruggách); zapísaný do zoznamu advokátov, výkon advokátskeho povolania (1978 - 1983); lektor práva Spoločenstva na univerzitách La Sapienza v Ríme (1993 - 1996), Luiss v Ríme (1993 - 1996 a 2002 - 2006) a Bocconi v Miláne (1996 - 2000); poradca predsedu talianskej vlády pre otázky Spoločenstva (1993 - 1995); úradník Európskej komisie - právny poradca a neskôr vedúci kancelárie podpredsedu (1989 - 1992), vedúci kancelárie komisára zodpovedného za vnútorný trh (1995 - 1999) a hospodársku súťaž (1999), riaditeľ Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž (2000 - 2002), zástupca generálneho tajomníka Európskej komisie (2002 - 2005), generálny riaditeľ Úradu európskych politických poradcov (BEPA) Európskej komisie (2006); sudca Všeobecného súdu od 3. mája 2006 do 15. novembra 2011.

Miro Prek
Miro Prek

Narodený v roku 1965; diplom z práva (1989); LL.M.; PhD; člen advokátskej komory (1994); poverený rôznymi úlohami a funkciami v oblasti verejnej správy, najmä na legislatívnom úrade vlády (zástupca štátneho tajomníka a zástupca riaditeľa, vedúci oddelenia pre európske a porovnávacie právo) a na úrade pre európske záležitosti (zástupca štátneho tajomníka); člen vyjednávacieho tímu pre dohodu o pridružení (1994 – 1996) a pre pristúpenie k Európskej únii (1998 – 2002), zodpovedný za právne záležitosti; aktívne činný advokát; vedúci tímu a senior expert zodpovedný za projekty financované EÚ týkajúce sa prispôsobovania sa európskym právnym predpisom a európskej integrácie, najmä na západe Balkánskeho polostrova; vedúci sekcie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (2004 – 2006); sudca Všeobecného súdu od 7. októbra 2006 do 26. septembra 2019.

Teodor Tchipev
Teodor Tchipev

narodený v roku 1940; štúdium práva na univerzite St Kliment Ohridski v Sofii (1961); doktor práv (1977); advokát (1963-1964); právny poradca v štátnom podniku pre medzinárodnú cestnú prepravu (1964-1973); výskumný pracovník v Ústave práva na Bulharskej akadémii vied (1973-1988); lektor občianskeho procesného práva na právnickej fakulte univerzity St Kliment Ohridski v Sofii (1988-1991); rozhodca na Rozhodcovskom súde Obchodnej a priemyselnej komory (1988-2006); sudca na Ústavnom súde (1991-1994); docent na univerzite Paissiy Hilendarski v Plovdive (február 2001-2006); minister spravodlivosti (1994-1995); lektor občianskeho procesného práva na Novej bulharskej univerzite v Sofii (1995-2006); sudca Všeobecného súdu od 12. januára 2007 do 29. júna 2010.

Valeriu M. Ciucă
Valeriu M. Ciucă

Narodený v roku 1960; „licencié en droit" (1984), doktor práv (1997) (univerzita Alexandru Ioan Cuza v Iaşi); sudca na súde prvého stupňa v Suceava (1984-1989); vojenský sudca na vojenskom súde v Iaşi (1989-1990); profesor na univerzite Alexandru Ioan Cuza v Iaşi (1990-2006); špecializačné štipendium v oblasti súkromného práva na univerzite v Rennes (1991-1992); docent na univerzite Petre Andrei v Iaşi (1999-2002); hosťujúci profesor na univerzite Littoral Côte d'Opale (LAB. RII) (2006); sudca Všeobecného súdu od 12. januára 2007 do 26. novembra 2010.

Alfred Dittrich
Alfred Dittrich

narodený v roku 1950; štúdium práva na Univerzite Erlangen-Norimberg (1970 - 1975); Rechtsreferendar na Vyššom oblastnom súde v Norimbergu (1975 - 1978); úradník spolkového ministerstva hospodárstva (1978 - 1982); úradník na Stálom zastúpení Spolkovej republiky Nemecko pri Európskych spoločenstvách (1982); úradník spolkového ministerstva hospodárstva poverený záležitosťami práva Spoločenstva a hospodárskej súťaže (1983 - 1992); vedúci odboru práva Európskej únie (1992 - 2007) na ministerstve spravodlivosti; vedúci nemeckej delegácie pracovnej skupiny pre Súdny dvor Rady; splnomocnený zástupca spolkovej vlády v mnohých veciach prebiehajúcich na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev; sudca Všeobecného súdu od 17. septembra 2007 do 26. septembra 2019.

Santiago Soldevila Fragoso
Santiago Soldevila Fragoso

narodený v roku 1960; diplom z práva získal na Universidad Autónoma v Barcelone (1983); sudca (1985); od roku 1992 sudca v správnych senátoch Najvyššieho súdu autonómnej oblasti Kanárske ostrovy v Santa Cruz de Tenerife (1992 a 1993) a Audiencia Nacional v Madride (máj 1998 – august 2007) s rozhodovacou praxou najmä v daňovej oblasti (DPH), žaloby proti všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným ministerstvom hospodárstva a proti jeho rozhodnutiam v oblasti štátnej pomoci a zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej správy, žaloby proti rozhodnutiam ústredných regulačných orgánov v bankovej, burzovej a energetickej oblasti a v oblasti poisťovníctva a ochrany hospodárskej súťaže; referendár na Ústavnom súde (1993 – 1998); sudca Všeobecného súdu od 17. septembra 2007 do 16. septembra 2013.

Laurent Truchot
Laurent Truchot

narodený v roku 1962; diplom získal na Inštitúte politických vied v Paríži (1984); bývalý študent na Národnej sudcovskej škole (1986 - 1988); sudca Súdu prvého stupňa v Marseille (január 1988 - január 1990); sudca na stáži na riaditeľstve pre občianske veci a pečať ministerstva spravodlivosti (január 1990 - jún 1992); zástupca vedúceho úradu, neskôr vedúci úradu Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž, spotrebu a potláčanie podvodov ministerstva hospodárstva, financií a priemyslu (jún 1992 - september 1994); technický poradca Garde des Sceaux, ministra spravodlivosti (september 1994 - máj 1995); sudca Súdu prvého stupňa v Nîmes (máj 1995 - máj 1996); referendár na Súdnom dvore v kabinete generálneho advokáta Légera (máj 1996 - december 2001); súdny poradca na Kasačnom súde (december 2001 - august2007); sudca Všeobecného súdu od 17. septembra 2007 do 16. septembra 2013.

Sten Frimodt Nielsen
Sten Frimodt Nielsen

narodený v roku 1963 v Kodani (Dánsko), diplom v odbore právo získal v roku 1988 na Københavns Universitet (univerzita v Kodani, Dánsko).

Svoju profesionálnu kariéru začal ako úradník na dánskom ministerstve zahraničných vecí, kde pracoval v rokoch 1988 až 1991, a následne, v rokoch 1991 až 1994, pôsobil ako tajomník na Stálom zastúpení Dánska pri OSN v New Yorku (USA). Po návrate do Dánska pracoval v rokoch 1994 až 1995 najprv pre právnu službu dánskeho ministerstva zahraničných vecí a v rokoch 1995 až 1998 na úrade dánskeho predsedu vlády ako poradca a neskôr ako hlavný poradca.

V rokoch 1998 až 2001 pôsobil ako ministerský poradca na Stálom zastúpení Dánska pri Európskej únii. V rokoch 2001 až 2002 opäť pracoval na úrade dánskeho predsedu vlády ako osobitný poradca pre právne otázky; v rokoch 2002 až 2004 tu pôsobil aj ako vedúci odboru a právny poradca a v rokoch 2004 až 2007 ako zástupca štátneho tajomníka a právny poradca.

S. F. Nielsen sa venoval aj vzdelávacej činnosti, pričom v rokoch 1988 až 1991 prednášal medzinárodné právo a európske právo na Københavns Universitet, kde následne pôsobil ako hosťujúci profesor.

Dudca Všeobecného súdu od 17. septembra 2007 do 27. septembra 2023.

Kevin O
Kevin O'Higgins

narodený v roku 1946; štúdium na Crescent College Limerick, Clongowes Wood College, University College Dublin (bakalársky titul a diplom z európskeho práva) a na Kings Inns; v roku 1968 zapísaný do Írskej advokátskej komory; barrister (1968 - 1982); Senior Counsel (Inner Bar of Ireland, 1982 - 1986); sudca Circuit court (1986 - 1997); sudca Najvyššieho súdu Írska (1997 - 2008); bencher of Kings Inns; zástupca Írska v Poradnom výbore európskych sudcov (2000 - 2008); sudca Všeobecného súdu od 15. septembra 2008 do 16. septembra 2013.

Dimitrios Gratsias
Dimitrios Gratsias

Narodený v roku 1957; diplom práva získal na Univerzite v Aténach (1980); „Diplôme d’études approfondies“ z verejného práva získal na Univerzite Paríž I, Panthéon Sorbonne (1981); certifikát univerzitného centra štúdii komunitárneho a európskeho práva (Univerzita Paríž I) (1982); referent gréckej Štátnej rady (1985 – 1992); odborný referent gréckej Štátnej rady (1992 – 2005); référendár na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev (1994 – 1996); pridružený člen Špeciálneho najvyššieho súdu Grécka (1998 a 1999); radca gréckej Štátnej rady (2005); člen Špeciálneho súdu príslušného pre disciplinárne konania sudcov (2006); člen Vyššej rady správneho súdnictva (2008); kontrolór pre správne súdnictvo (2009 – 2010); sudca na Všeobecnom súde od 25. októbra 2010 do 7. októbra 2021; sudca Súdneho dvora od 7. októbra 2021.

Andrei Popescu
Andrei Popescu

narodený v roku 1948; štúdium práva na Univerzite v Bukurešti (1971); postgraduálne štúdium medzinárodného pracovného práva a európskeho sociálneho práva, Univerzita v Ženeve (1973 - 1974); doktor práv na Univerzite v Bukurešti (1980); asistent stážista (1971 - 1973), asistent (1974 - 1985), neskôr poverený vyučovaním pracovného práva na Univerzite v Bukurešti (1985 - 1990); hlavný výskumník na Inštitúte vedeckého výskumu v oblasti práce a sociálnej ochrany (1990 - 1991); zástupca generálneho riaditeľa (1991 - 1992), neskôr riaditeľ (1992 - 1996) na Ministerstve práce a sociálnej ochrany; prednášateľ (1997), neskôr profesor v Národnej škole politických a správnych štúdií, Bukurešť (2000); štátny tajomník Ministerstva pre Európsku integráciu (2001 - 2005); vedúci odboru Legislatívnej rady Rumunska (1996 - 2001 a 2005 - 2009); splnomocnený zástupca rumunskej vlády pred súdmi Európskej únie (2009 - 2010); sudca Všeobecného súdu od Novembra 26, 2010 19 September 2016.

Guido Berardis
Guido Berardis

narodený v roku 1950; diplom z práva (Univerzita v Ríme, La Sapienza, 1973), diplom z európskych štúdií na Collège d'Europe (Bruggy, 1974 – 1975); úradník Komisie Európskych spoločenstiev (riaditeľstvo „Zahraničné veci“ generálneho riaditeľstva Poľnohospodárstvo, 1975 – 1976); člen právnej služby Komisie Európskych spoločenstiev (1976 – 1991 a 1994 – 1995); zástupca právnej služby Komisie Európskych spoločenstiev v Luxemburgu (1990 – 1991); referendár u sudcu G. F. Manciniho na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev (1991 – 1994); právny poradca členov Komisie Európskych spoločenstiev M. Montiho (1995 – 1997) a F. Bolkesteina (2000 – 2002); riaditeľ riaditeľstva „Politika spoločných trhov“ (2002 – 2003), riaditeľstva „Služby, duševné a priemyselné vlastníctvo, médiá a ochrana údajov“ (2003 – 2005) a riaditeľstva „Služby“ (2005 – 2011) Generálneho riaditeľstva „Vnútorný trh“ Komisie Európskych spoločenstiev; hlavný právny poradca a riaditeľ skupiny „Spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť, občianske právo a trestné právo“ právnej služby Európskej komisie (2011 – 2012); sudca Všeobecného súdu od 17. septembra 2012 do 26. septembra 2019.

Carl Wetter
Carl Wetter

narodený v roku 1949; diplomy z ekonómie (Bachelor of Arts, 1974) a z práva (Master of Laws, 1977) získal na univerzite v Uppsale; úradník na Ministerstve zahraničných vecí (1977); člen švédskej advokátskej komory (od roku 1983); člen švédskej pracovnej skupiny pre právo hospodárskej súťaže pri Medzinárodnej obchodnej komore (ICC); prednášajúci práva hospodárskej súťaže (univerzity v Lunde a v Štokholme); autor mnohých publikácií; sudca Všeobecného súdu od 18. marca 2013.

Egidijus Bieliūnas
Egidijus Bieliūnas

narodený v roku 1950; právnický diplom získal na Vilniuskej univerzite (1973); doktorát práv (1978); asistent, prednášateľ a neskôr docent na Právnickej fakulte Vilniuskej univerzity (1977 - 1992); poradca na právnom oddelení parlamentu Litovskej republiky (1990 - 1992); poradca na veľvyslanectve Litvy v Belgicku (1992 - 1994); poradca na veľvyslanectve Litvy vo Francúzsku (1994 -1996); člen Európskej komisie pre ľudské práva (1996 - 1999); sudca Najvyššieho súdu Litvy (1999 - 2011); docent na katedre trestného práva Vilniuskej univerzity (2003 - 2013); zástupca Litovskej republiky na orgáne spoločnej kontroly Eurojust (2004 - 2011); sudca Ústavného súdu Litovskej republiky (2011 - 2013); sudca Všeobecného súdu od 16. septembra 2013 do 26. septembra 2019.

Viktor Kreuschitz
Viktor Kreuschitz

narodený v roku 1952 v Budapešti (Maďarsko), diplom v odbore právo získal v roku 1980 a doktorát v tom istom odbore získal v roku 1981 na Universität Wien (univerzita vo Viedni, Rakúsko).

Svoju profesijnú kariéru začal v roku 1980 ako výskumný asistent na Institut für Staats‑ und Verwaltungsrecht na Universität Wien a následne v rokoch 1981 až 1997 pracoval ako úradník na oddelení pre ústavné záležitosti na rakúskom spolkovom kancelárstve. Okrem toho bol v rokoch 1987 až 1997 členom Datenschutzkommission (Komisia pre ochranu osobných údajov, Rakúsko).

Následne nastúpil do právnej služby Európskej komisie, kde v rokoch 1997 až 2013 pôsobil ako právny poradca, a zastupoval túto inštitúciu vo viacerých konaniach pred súdmi Únie a Súdnym dvorom Európskeho združenia voľného obchodu.

Sudca Všeobecného súdu od 16. septembra 2013 do 15. septembra 2022.

Anthony Michael Collins
Anthony Michael Collins

Narodený v roku 1960; diplom získal na Trinity College v Dubline (právna veda) (1984) a na Honourable Society of King’s Inns v Dubline (barrister‑at‑law) (1986); Bencher of the Honourable Society of King’s Inns (od roku 2013); mimoriadny profesor na University College v Corku (od roku 2015); člen správnej rady Írskeho centra pre európske právo (od roku 1997); barrister‑at‑law (1986 – 1990 a 1997 – 2003) a Senior Counsel (2003 – 2013) zapísaný v Komore Írska; súdny referendár na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev (1990 – 1997); podpredseda Rady európskych národných výborov mládeže (1979 – 1981); generálny tajomník Organizačnej kancelárie združení študentov európskych škôl (1977 – 1984); generálny tajomník Írskej únie študentov (1977 – 1979); člen Stáleho zastúpenia Rady európskych právnických komôr a právnických spoločností (CCBE) pri Súdnom dvore EÚ a Súdnom dvore EZVO (2006 – 2013); sudca Všeobecného súdu od 16. septembra 2013 do 7. októbra 2021; generálny advokát Súdneho dvora od 7. októbra 2021.

 

Ignacio Ulloa Rubio
Ignacio Ulloa Rubio

narodený v roku 1967; úspešne absolvoval štúdium práva (1985 - 1990) a doktorandské štúdium (1990 - 1993) na Univerzite Complutense v Madride; prokurátor v Girone (2000 - 2003); poradca Dočasného koaličného úradu pre spravodlivosť a ľudské práva v Bagdade, Irak (2003 - 2004); sudca prvostupňového súdu v občianskoprávnych veciach a vyšetrovací sudca (2003 - 2007) neskôr odvolací sudca v Girone (2008); zástupca riaditeľa EUJUST LEX - misie Rady Európskej únie pre integrovaný rozvoj právneho štátu v Iraku (2005 - 2006); právny poradca Ústavného súdu Španielska (2006 - 2011 a 2013); štátny tajomník pre bezpečnosť (2012 - 2013); expert Rady Európskej únie pre oblasť právneho štátu a reformu bezpečnostného sektora (2005 - 2011); externý expert Európskej komisie pre základné práva a trestné súdnictvo (2011 - 2013); prednášateľ a autor početných publikácií; sudca Všeobecného súdu od 16. septembra 2013 do 26. septembra 2019.

Ian Stewart Forrester
Ian Stewart Forrester

narodený v roku 1945; diplom z Univerzity v Glasgowe (MA 1965, LLB 1967) (anglická história a literatúra, právo); magisterský titul v odbore občianske právo z Tulaneovej univerzity v Louisiane (MCL 1969); člen škótskej advokátskej komory (1972) a advokátskej komory v New Yorku (1977); Queen’s Counsel (1988); člen advokátskej komory Anglicka a Walesu (1996) a advokátskej komory v Bruseli (1999); pracoval ako advokát v advokátskej komore v Edinburghu, Bruseli, Londýne a New Yorku; hosťujúci profesor (1991) a doctor honoris causa (2009) na Univerzite v Glasgowe; Bencher of Middle Temple (2012); rozhodca v Medzinárodnej obchodnej komore (ICC), Medzinárodnom stredisku pre riešenie investičných sporov (ICSID) a na Medzinárodnom športovom súde (CAS); autor mnohých publikácií; sudca Všeobecného súdu od 7. októbra 2015 do 31. januára 2020.

Constantinos Iliopoulos
Constantinos Iliopoulos

narodený v roku 1948 v Aténach (Grécko), diplom v odbore právo získal v roku 1971 na Panepistimio Athinon (univerzita v Aténach, Grécko) a diplom z ekonomických vied v roku 1974 na Oikonomiko Panepistimio Athinon (ekonomická univerzita v Aténach, Grécko). Doktorandské štúdium práva absolvoval na Universität Hamburg (Univerzita v Hamburgu, Nemecko), kde v roku 1984 obhájil dizertačnú prácu o práve hospodárskej súťaže.

V roku 1973 sa C. Iliopoulos stal advokátom zapísaným v Aténskej advokátskej komore a svoju prax vykonával do roku 2016. V rokoch 1992 až 2006 bol členom Elliniki Epitropi Antagonismou (grécka komisia pre hospodársku súťaž). V rokoch 2002 až 2003 pôsobil ako právny poradca cyperskej vlády v oblasti práva obchodných spoločností a práva duševného vlastníctva v súvislosti so vstupom Cypru do Európskej únie. V rokoch 2007 až 2009 bol právnym poradcom gréckeho ministra pre hospodársky rozvoj a energetiku.

Zároveň vyučoval na Právnickej fakulte Hamburskej univerzity: v rokoch 1980 až 1984 bol odborným asistentom na katedre európskeho práva, v rokoch 1992 až 2006 prednášal európske právo, európske spotrebiteľské právo, európske právo obchodných spoločností, európske obchodné právo a európske právo duševného vlastníctva a od roku 2015 bol hosťujúcim profesorom. Okrem toho v rokoch 2007 až 2015 vyučoval medzinárodné a európske hospodárske právo na Právnickej fakulte Democritio Panepistimio Thrakis (Demokritova Trácka univerzita, Grécko) a v rokoch 2015 až 2016 vyučoval v magisterskom študijnom programe medzinárodné právo a európske energetické právo. Od roku 2016 je C. Iliopoulos čestným profesorom a v rámci tohto magisterského programu vyučuje európske energetické právo.

C. Iliopoulos je autorom množstva publikácií a vo svojej vlasti sa podieľal na organizácii právneho výskumu v rámci Elliniki Enosi Eyropaikou Dikaiou (Grécka asociácia pre európske právo), pričom v rokoch 1987 až 2002 bol jej pokladníkom, v rokoch 2002 až 2019 jej generálnym tajomníkom a od roku 2019 je členom jej správnej rady. V rokoch 2012 až 2016 bol zakladajúcim členom a generálnym tajomníkom Elliniki Enosi Dikaiou Energeias (Grécka asociácia pre energetické právo) a od roku 2017 je jej predsedom.

Vďaka doktorandskému štúdiu v Hamburgu má vzťah k nemeckej právnej kultúre, a preto od roku 1987 zastáva funkciu podpredsedu Nemecko‑helénskeho združenia právnikov (Hamburg) a od roku 1990 funkciu generálneho tajomníka Grécko‑nemeckého združenia právnikov (Atény). Okrem toho bol v rokoch 2005 až 2011 členom správnej rady Κentro Diethnous kai Eyropaikou Oikonomikou Dikaiou sti Thessaloniki (Centrum pre medzinárodné a európske hospodárske právo v Solúni, Grécko).

Sudca Všeobecného súdu od 13. apríla 2016 do 15. septembra 2022.

Leopoldo Calvo-Sotelo Ibáñez-Martín
Leopoldo Calvo-Sotelo Ibáñez-Martín

narodený v roku 1957; diplom z práva na Univerzite Complutense v Madride (1979) a magisterských štúdií na Fletcher School of Law and Diplomacy, Tufts University (USA) (1985); profesor práva na Univerzite CEU San Pablo (1985 - 1993); právny radca Štátnej rady (1983 - 1996); generálny sekretár Center for the Advanced Study in the Social Sciences, Fondación Juan March (1991 - 1996); štátny tajomník ministerstva vnútra (1996 - 2001); podnikový právnik (2001 - 2003); advokát (2004 - 2005); riaditeľ magisterského programu v oblasti medzinárodných vzťahov a profesor práva na Instituto de Empresa (2007 - 2013); hlavný právny radca Štátnej rady (2005 - 2016); sudca Všeobecného súdu od 13. apríla 2016 do 26. septembra 2019.

Virgilijus Valančius
Virgilijus Valančius

narodený v roku 1963 v Plungė (Litva), diplom v odbore právo získal v roku 1986 na Vilniaus universitetas (univerzita vo Vilniuse, Litva) a v roku 2000 získal doktorát z práva na Mykolo Romerio universitetas (Univerzita Mykolasa Romerisa, Litva). V roku 2008 obhájil na Mykolo Romerio universitetas habilitačnú prácu a získal titul profesora.

V. Valančius začal svoju profesijnú dráhu v roku 1986 ako prokurátor, pričom túto funkciu vykonával do roku 1990. Následne v rokoch 1991 až 1994 pôsobil vo svojej vlasti ako sudca a v rokoch 1993 až 1994 ako podpredseda Vilniaus miesto apylinkės teismas (okresný súd Vilnius, Litva). V rokoch 1995 až 2002 vykonával funkciu sudcu Lietuvos apeliacinis teismas (Odvolací súd Litvy) a predsedal občianskoprávnemu senátu tohto súdu. V rokoch 2002 až 2013 sa stal sudcom Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd Litvy), ktorému predsedal v rokoch 2002 až 2008.

Od roku 1997 sa V. Valančius venuje aj pedagogickej činnosti, a to ako lektor na Vilniaus universitetas. Okrem toho vyučoval aj na Mykolo Romerio universitetas, a to v rokoch 1998 až 2000 ako lektor a v rokoch 2000 až 2008 ako hosťujúci profesor. V rokoch 2002 až 2006 pôsobil ako vedúci katedry občianskeho práva procesného a v roku 2008 bol menovaný za profesora.

V rokoch 2006 až 2008 predsedal Európskemu združeniu sudcov (AEM) a v rokoch 2006 až 2014 vykonával funkciu podpredsedu Medzinárodnej únie sudcov (UIM). Okrem toho bol v rokoch 2000 až 2014 členom Poradného výboru európskych sudcov (CCJE) a v rámci tejto funkcie bol v rokoch 2010 až 2013 členom správnej rady Združenia štátnych rád a najvyšších správnych súdov Európskej únie (ACA‑Europe). V rokoch 2008 až 2011 bol tiež členom poradného výboru Akadémie európskeho práva (ERA).

Sudca Všeobecného súdu od 13. apríla 2016 do 27. septembra 2023.

René Barents
René Barents

narodený v roku 1951 v Rotterdame (Holandsko), diplom v odbore právo a osobitný diplom z ekonomiky získal v roku 1973 na Erasmus Universiteit (Erazmova univerzita, Holandsko). Svoje univerzitné vzdelanie zavŕšil doktorátom z práva na Universiteit Utrecht (univerzita v Utrechte, Holandsko), kde v roku 1981 obhájil dizertačnú prácu.

Svoju profesijnú kariéru začal najmä v oblastiach európskeho práva a hospodárskeho práva na Európskom inštitúte univerzity v Utrechte, kde v rokoch 1973 až 1974 pracoval ako výskumný pracovník a v rokoch 1974 až 1979 ako prednášajúci. V rokoch 1979 až 1981 prednášal aj na Universiteit Leiden (univerzita v Leidene, Holandsko). Bol vymenovaný za riadneho profesora na Universiteit Maastricht (univerzita v Maastrichte, Holandsko) a v rokoch 1988 až 2003 tam vyučoval európske právo; od roku 2003 zastáva na tejto univerzite funkciu čestného profesora európskeho práva. Ako autor mnohých publikácií v oblasti práva Únie v roku 1981 nastúpil na Súdny dvor Európskych spoločenstiev, kde pôsobil ako referendár pri generálnych advokátoch Pieterovi VerLoren van Themmatovi (1981 až 1986) a Jeanovi Mischovi (1986). Neskôr, v rokoch 1986 až 1987, zastával funkciu vedúceho oddelenia Súdneho dvora pre práva podľa Služobného poriadku.

V rokoch 1987 až 1991 pracoval na právnej službe Komisie Európskych spoločenstiev a v rokoch 1991 až 2000 opäť ako referendár na Súdnom dvore pri sudcovi Paulovi Joanovi Georgeovi Kapteynovi. V rokoch 2000 až 2009 bol vedúcim oddelenia v rámci riaditeľstva pre výskum a dokumentáciu a v rokoch 2009 až 2011 zastával funkciu riaditeľa tohto riaditeľstva.

Okrem toho bol v rokoch 1993 až 2011 právnym poradcom Gerechtshof 's‑Hertogenbosch (odvolací súd 's‑Hertogenbosch, Holandsko).

R. Barents bol 6. októbra 2011 vymenovaný za sudcu Súdu pre verejnú službu a túto funkciu vykonával do 31. augusta 2016.

sudca Všeobecného súdu od 19. septembra 2016 do 15. septembra 2022.

Peter George Xuereb
Peter George Xuereb

narodený v roku 1954; diplom z práva získal na Maltskej univerzite (1977); Master of Laws na Londýnskej univerzite (1979); doktor práv na Cambridgeskej univerzite (1982); prednášajúci na Ealing College of Higher Education (1982 – 1984); prednášajúci na Exeterskej univerzite (1984 – 1990); hlavný prednášajúci na Londýnskej univerzite a na Queen Mary and Westfield College (1990 – 1993); právny poradca v súkromnom sektore a neskôr v maltskom parlamente (1993 – 2016); profesor a vedúci katedry európskeho a porovnávacieho práva na Maltskej univerzite (1993 – 2016); riaditeľ centra dokumentácie a výskumu na Maltskej univerzite (1993 – 2016); predseda maltskej asociácie európskeho práva; autor mnohých publikácií; sudca Všeobecného súdu (2016 – 2018); sudca Súdneho dvora od 8. októbra 2018.

Zoltán Csehi
Zoltán Csehi

narodený v roku 1965; diplom z práva získal na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti (1990), diplom z histórie umenia (1992) a Master of Laws na Univerzite v Heidelbergu (1991); doktor práv (2004); advokát zapísaný v zozname advokátskej komory v Budapešti (1995 - 2016); hosťujúci profesor práva (1991 - 2005) a profesor práva (2005 - 2016) na Univerzite Loránda Eötvösa; vedúci katedry obchodného práva (2007 - 2013), neskôr vedúci katedry súkromného a obchodného práva a profesor (2013 - 2016) na Katolíckej univerzite Pétera Pázmányho v Budapešti; hosťujúci profesor na Katolíckej univerzite v Lyone (2013 - 2016); arbiter Stáleho arbitrážneho súdu pri maďarskej burze a arbiter ad hoc (2004 - 2016); sudca Všeobecného súdu od 13. apríla 2016 do 7. októbra 2021; sudca Súdneho dvora od 7. októbra 2021.

 

Ezio Perillo
Ezio Perillo

narodený v roku 1950; doktor práv a advokát v advokátskej komore v Padove; asistent, neskôr riadny vedecký pracovník občianskeho a porovnávacieho práva na Padovskej univerzite (1977 – 1982); prednášajúci v odbore právo Spoločenstva na Collegio Europeo (Parma, 1990 – 1998) a na právnických fakultách Padovskej univerzity (1985 – 1987), Maceratskej univerzity (1991 – 1994), Neapolskej univerzity (1995) a Milánskej univerzity (2000 – 2001); člen vedeckého výboru „Master in European integration“ na Padovskej univerzite; úradník na riaditeľstve pre knižnicu, výskum a dokumentáciu Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (1982 – 1984); referendár na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev u generálneho advokáta G. F. Manciniho (1984 – 1988); právny radca generálneho sekretára Európskeho parlamentu E. Vinciho (1988 – 1993); vedúci sekcie právnej služby Európskeho parlamentu (1995 – 1999); riaditeľ legislatívnych vecí a zmierovacieho konania, vzťahov medzi inštitúciami a vzťahov s vnútroštátnymi parlamentmi Európskeho parlamentu (1999 – 2004); riaditeľ pre vonkajšie vzťahy (2004 – 2006); riaditeľ pre legislatívu v rámci právnej sekcie Európskeho parlamentu (2006 – 2011); autor mnohých publikácií v oblasti talianskeho občianskeho práva a práva Európskej únie; sudca Súdu pre verejnú službu od 6. októbra 2011 do 31. augusta 2016; sudca Všeobecného súdu od 19. septembra 2016 do 26. septembra 2019.

Barna Berke
Barna Berke

narodený v roku 1966; diplom v odbore právo získal na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti (1990); diplom Master of Laws získal na Štokholmskej univerzite (1995); advokát budapeštianskej advokátskej komory; právny radca maďarského parlamentu v rámci procesu pristúpenia Maďarska k Európskej únii (1994 – 1996 a 2002 – 2004); referendár u predsedu Maďarského ústavného súdu (1997 – 2000); podpredseda úradu pre hospodársku súťaž, neskôr predseda rady pre hospodársku súťaž (2000 – 2002); rozhodca Stáleho arbitrážneho súdu pre finančné a kapitálové trhy (2008 – 2014); prednášajúci (1990 – 1994); docent (1995 – 1999), neskôr mimoriadny docent (2003 – 2016) na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti; štátny tajomník pre európsku a medzinárodnú spoluprácu v súdnych veciach na Ministerstve spravodlivosti (2014 – 2016); sudca Všeobecného súdu od 19. septembra 2016 až do svojej smrti 1. augusta 2021.

Octavia Spineanu-Matei
Octavia Spineanu-Matei

narodená v roku 1967; ukončené právnické vzdelanie na Univerzite Alexandrua Ioana Cuza din Iaşi (1990); doktorka práv (1999); sudkyňa na Obvodnom súde 4 v Bukurešti (1991 – 1996); sudkyňa (1996 – 1999) a predsedníčka kolégia (1997 – 1999) na súde v Bukurešti; sudkyňa (1999 – 2005) a predsedníčka kolégia (1999 – 2003) na Odvolacom súde v Bukurešti; členka veľkého odvolacieho senátu Európskeho patentového úradu (2006 – 2016); vyučujúca, neskôr riaditeľka Národného justičného inštitútu (2011 – 2016); sudkyňa na rumunskom najvyššom kasačnom súde (2006 – 2016); členka vedeckej rady Národného justičného inštitútu a direktoriátu Národnej školy súdnych úradníkov (2011 – 2016); zvolená členka rady doktorandskej školy na Bukureštskej univerzite (2012 – 2016); sudkyňa Všeobecného súdu od 19. septembra 2016 do 7. októbra 2021; sudkyňa Súdneho dvora od 7. októbra 2021..

Hans Jung
Hans Jung

narodený roku 1944; nemecký štátny príslušník, asistent, neskôr asistent-profesor na právnickej fakulte (Berlín); advokát (Frankfurt nad Mohanom); právnik – prekladateľ na Súdnom dvore; súdny referendár v kancelárii predsedu Súdneho dvora pána Kutschera, potom v kancelárii nemeckého sudcu Súdneho dvora; zástupca tajomníka Súdneho dvora; tajomník Súdu prvého stupňa od 10. októbra 1989 do 5. októbra 2005; zomrel 26. septembra 2009.

Emmanuel Coulon
Emmanuel Coulon

narodený v roku 1968 vo Versailles (Francúzsko), študoval právo na Université Panthéon‑Assas (Univerzita Panthéon‑Assas, Paríž II, Francúzsko), kde v roku 1990 získal titul magister práv, a manažment na Université Paris‑Dauphine (Univerzita Paríž‑Dauphine, Paríž IX, Francúzsko), kde v roku 1991 získal titul magister v odbore manažment. Následne nastúpil na Collège d‘Europe v Bruggách (Belgicko), kde v roku 1992 získal titul Master of Laws v odbore európske právo (LLM).

V roku 1993 úspešne absolvoval prijímacie skúšky do miestneho vzdelávacieho centra advokátskej profesie v Paríži. V roku 1995 získal osvedčenie o spôsobilosti na výkon advokácie od Bruselskej advokátskej komory (Belgicko) a túto profesiu vykonával ako jej člen v medzinárodnej advokátskej kancelárii. V roku 1998 uspel vo verejnom výberovom konaní, ktoré zorganizovala Komisia Európskych spoločenstiev.

E. Coulon nastúpil v roku 1996 na Všeobecný súd do funkcie referendára pri jeho predsedovi, Antoniovi Saggiovi, v rámci pracovnej skupiny pre veci týkajúce sa hospodárskej súťaže. Od roku 1998 pôsobil ako referendár pri predsedovi Všeobecného súdu Bo Vesterdorfovi a túto funkciu zastával do roku 2002. V roku 2003 bol vymenovaný do novovytvorenej funkcie vedúceho kabinetu predsedu Všeobecného súdu.

Je autorom viacerých publikácií o práve EÚ, najmä o procesnom práve a výkone spravodlivosti.

Tajomník Všeobecného súdu od 6. októbra 2005 do 30. apríla 2023.