Ugrás a tartalomhoz

mono-

A Wikiszótárból, a nyitott szótárból

Kiejtés

  • IPA: [ ˈmono]

Előtag

mono-

  1. egy-
  2. egyedüli, egyetlen, egyes.

Etimológia

A görög monosz (a.m. egyedüli) szóból.

Származékok

monarchia, monarchikus, monarchista, monizmus, monocelluláris, monocita, monodráma, monogám, monogámia, monográfia, monogram, monokini, monokli, monoklin, monokróm, monokromatikus, monokultúra, monolit, monolitikus, monológ, monologizál, monománia, monomer, monomolekuláris, monomorf, mononukleáris, monoplán, monopolhelyzet, monopólium, monopolizál, monopolkapitalizmus, monopolprofit, monoszacharid, monoszkóp, monoteizmus, monoton, monotónia