Kamea

Kamea zobrazujúca rímskeho cisára Octavia Augusta, rok 14 alebo 20, British Museum, Londýn

Kamea (zastarano: kamej; tal. cammeo alebo cameo, franc. camée) je druh drobnej glyptickej rytiny s nízkym reliéfom vystupujúcim nad základnú plochu materiálu, vybrúsená alebo vyrytá obvykle v skle, polodrahokame či kameni používaná ako ozdoba alebo šperk. Častejšie než s kameou sa možno stretnúť s gemou alebo intalgliou, kde je motív negatívne vyrezaný alebo vyrytý do hĺbky materiálu. Využívajú sa rôznofarebné vrstvy materiálu, prípadne priesvitných alebo polopriesvitných polodrahokamov či skla, aby došlo ku kontrastu medzi portrétom a pozadím. Najčastejším námetom je portrét alebo potom mytologické, biblické, hagiografické či alegorické scény, ďalej znaky, emblémy, iniciály a ornamenty. Kamea, ako drobná sochárska a šperkárska práca, sa používa už od staroveku a najväčšiu obľubu si našla hlavne v antike, renesancii ale aj v 18. a 19. storočí.

Etymológia

Termín kamea označuje druh drobného nízkeho reliéfu vystupujúceho nad základnú plochu materiálu. Slovo pochádza pravdepodobne zo starofrancúzskeho slova camaieu alebo z latinského slova cammaeus, ktorý ma neznámy pôvod. Pravdepodobne pochádza z arabského slova قمعيل (kámijál), čo znamená puk kvetu alebo z perzského slova چوماهان (chumáhán), čo znamená achát.

Opis

Tzv. Gemma Augustea zobrazujúca apoteózu Augustovu, rok 9 – 12, Kunsthistorisches Museum, Viedeň

Kamea nadväzuje na staršie typy rytín do polodrahokamov, ako sú pečatidlá alebo gemy, ktoré sa objavujú od 4. storočia pred Kr. v Mezopotámii a Egypte. Veľkú obľubu si kamea získala počas vlády Ptolemaiovcov, odkiaľ sa rozšírila do Grécka a Ríma, kde sa stali predmetom zberateľstva, na túto tradíciu neskôr nadviazala najmä renesancia. Niekedy sa touto technikou zhotovovali aj nádoby. Často sa zasadzujú do zlatých lôžok príveskov, spôn, brošní a niekedy prsteňov. Grécke kamey z rôznofarebných kameňov boli čisto len dekoratívne na rozdiel od intaglia, ktoré sa používalo ako pečať. Dosahovali vysokú umeleckú úroveň. Rímske kamey boli predovšetkým zo sardónyxu, ónyxu a sklenenej pasty. Najčastejší motív bol portrét na pamiatku významnej osobností alebo mytologická scéna. Na niektorých kameách nájdeme aj podpisy umelcov. Po páde Západorímskej ríše prežila výroba kamey až do konca stredoveku v Byzantskej ríši, odkiaľ sa často dovážali do západnej Európy. V stredoveku sa často umiestňovali do väzieb evanjeliárov, žaltárov alebo na relikviáre. K oživeniu výroby kamey došlo až v renesancii, hlavne v Taliansku a Francúzsku. Kvôli zvýšenému záujmu o antické umenie sa zdokonalila technika výroby. Najčastejším námetom je portrét, ktorý sa rovnako používal na pamiatku osobnosti ako v staroveku, alebo potom mytologické, biblické, hagiografické či alegorické scény, ďalej znaky, emblémy, iniciály a ornamenty. Kamey boli mimoriadne cenené predmety často ako kráľovské dary. Po celý novovek kamea zažila ďalšiu vlnu záujmu, hlavne v 18. a 19. storočí (klasicizmus, biedermeier a secesia), vďaka zvýšenému záujmu o klasické antické umenie. V tomto období vznikajú pri veľkých európskych kráľovských dvoroch (Paríž, Viedeň, Londýn, Petrohrad, Berlín, Drážďany) bohaté zbierky. V 18. a 19. storočí kamey zdobili šperky ako diadémy, opasky, brošne a náramky.

Kamea je druh drobnej glyptickej rytiny s nízkym reliéfom vystupujúcim nad základnú plochu materiálu, pri ktorého zhotovovaní sa využívajú rôznofarebné polodrahokamy, kamene či sklo. Najčastejšími polodrahokamami sú achát, ónyx, sardónyx alebo karneol. Prípadne sa používajú neobvyklé materiáli, ako korytnačina alebo perleť. Využívajú sa rôznofarebné vrstvy materiálu, prípadne priesvitných alebo polopriesvitných polodrahokamov či skla, aby došlo ku kontrastu medzi portrétom a pozadím. Kamea sa v podobe jednostranného reliéfu používa najmä ako drobná sochárska práca v šperkárstve.

Medzi významné kamey patrí výtvor gréckej glyptiky v zbierke Kunsthistorisches Museum vo Viedni, ktorá zobrazuje Ptolemaia II. Filadelfa a jeho manželku Arsinoé I. K nej sa radí kamea v Petrohradskej Ermitáži, ktorá rovnako zobrazuje Ptolemaia II. Filadelfa a jeho manželku Arsinoé I. Z rímskych kameí je najznámejšia Gemma Augustea v zbierke Kunsthistorisches Museum vo Viedni, predstavujúca apoteózu Augustovu. Vo Francúzskej národnej knižnici sa nachádza kamea, na ktorej je zobrazený rímsky cisár Tiberius spolu s jeho rodinou.

Galéria

• 
  Grécka kamea zobrazujúca Ptolemaia II. Filadelfa a jeho manželku Arsinoé I., Ermitáž, Petrohrad
• 
  Tzv. Jupiterova kamea zobrazujúca Marka Aurélia ako boha Jupitera a jeho manželku Faustínu ako bohyňu Juno, 2. storočie pred Kr., sardónyx, Landesmuseum Württemberg
• 
  Tazza Farnese, 2. storočie pred Kr., sardónyx, Museo Archeologico Nazionale di Napoli, Neapol
• 
  Rímska kamea zobrazujúca rímskeho cisára Caligulu, Kunsthistorisches Museum, Viedeň
• 
  Byzantská kamea zobrazujúca svätého Theodora Stratelata ako bojovníka, sardónyx, 14. storočie, Walters Art Museum, Baltimore
• 
  Byzantská kamea s motívom Panny Márie, 10. storočie, Walters Art Museum, Baltimore
• 
  Rímska kamea zobrazujúca rímskeho cisára Augusta, sardónyx, rám zo zlateného striebra, perál, zafírov a červeného skla zo 14. a 17. storočia, Cabinet des Médailles, Paríž
• 
  Kamea zobrazujúca rímskonemeckýého cisára Karola V., achát, chalcedón, cca. 1550, Cabinet des Médailles, Paríž
• 
  Grécka kamea zobrazujúca bohyňu múdrosti Aténu, sardónyx, 1. storočie pred Kr., emailový rám je prácou Josiasa Belleho, koniec 17. storočia, Cabinet des Médailles, Paríž
• 
  Kamea zobrazujúca Alegóriu jari, sardónyx, Giuseppe Girometti, Cabinet des Médailles, Paríž
• 
  Kamea osadená do lôžka prsteňa, 19. storočie, Hallwyl Museum, Štokholm
• 
  Kamea ako brošňa, cca. 1840, Peabody Essex Museum, Salem

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kamea

Externé odkazy

• Victoria and Albert Museum(po anglicky)