Preskočiť na obsah

Agát

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Agát pozri Agát (rozlišovacia stránka).
Agát

Robinia pseudoacacia, Belgicko.
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Robinia
Linné
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Prílistky (stipulae) agátu bieleho premenené v tŕne.

Agát (staršie zriedkavo [bohemizmus]: trnovník[1][2] či tŕnovník[3]; jazykové varianty slova agát pozri v článku agát biely; lat. Robinia) je rod rastlín patriaci do čeľade bôbovité (Fabaceae).

Agáty sú opadavé stromy a kríky s perovito zloženými listami a strapcami bielych až purpurových kvetov. Sú pôvodne rozšírené v južných a juhovýchodných oblastiach Severnej Ameriky. Agát biely bol v Európe pôvodne vysádzaný ako okrasná drevina a na zalesňovanie neplodných pôd, čoskoro však zdomácnel a miestami sa stal inváznou drevinou. Ako okrasné dreviny sa pestujú aj ďalšie druhy agátov.

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Agáty sú tŕnisté alebo beztŕňové opadavé stromy a kríky. Listy sú striedavé, s celokrajnými stopkatými lístkami. Prílistky sú štetinovité alebo často premenené v tŕne. Kvety sú stopkaté, motýľovité, biele, ružové až purpurové, v úžľabných previsnutých alebo vzpriamených strapcoch. Kalich je päťlaločný, horné dva laloky sú čiastočne zrastené. Strieška (vexillum) je veľká, srdcovitá, okrúhla až široko vajcovitá, krídla sú obovátne a uškaté, člnok trojuholníkovitý, tupý. Tyčiniek je 10 a sú dvojzväzkové, 9 z nich je asi do 3/4 zrastených nitkami, horná je takmer voľná alebo prirastená max. do polovice dĺžky. Semenník je podlhovastý, stopkatý, s mnohými vajíčkami a zahnutou čnelkou, zakončenou vrcholovú bliznou. Struky sú ploché, pukajú dvoma švami a obsahujú mnoho podlhovastých až obličkovitých semien.[4][5][6]

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Rod agát zahŕňa v závislosti na ponímaní druhov asi 6 až 20 druhov. Je rozšírený v Severnej Amerike, najmä v Mexiku a v južných a juhovýchodných oblastiach USA.[4][7]

Obsahové látky a jedovatosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Agáty obsahujú neproteínovú aminokyselinu kanavanín, toxalbumíny robín a fazín, buteín a jeho deriváty, flavonoid robinetín a iné látky. Z rozkladajúcich sa listov sa do pôdy uvoľňujú fenolkarboxylové kyseliny (najmä kyselina syringová), látky zabraňujúce klíčeniu semien iných rastlín. Drevo agátu je do žlta sfarbené glykozidicky viazaným xantónom.[4][8]

Hlavnými toxickými látkami agátu bieleho sú toxalbumíny, spôsobujúce aglutináciu červených krviniek. Otravy agátom sú zriedkavé, prejavujú sa kolikovými bolesťami brucha a hnačkami, namáhavým dychom, srdcovou slabosťou a kŕčmi, ktoré neskôr prechádzajú v ochrnutie a smrť. Otravy sa najčastejšie objavujú u zvierat pri ohryzovaní kôry a vetiev alebo pri primiešaní lístia do krmovín. Sú známe aj otravy detí žuvajúcich sladkasté korene podobné sladkému drievku. Podobné jedovaté látky obsahujú aj ostatné druhy agátov.[8][9]

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

rod agát (Robinia):[10][11][12][13][14][15][16]

Robinia x ambigua 'Purple Robe'.
Drevo agátu bieleho.

Význam

[upraviť | upraviť zdroj]

Niektoré druhy agátov sú na Slovensku (a v Česku) pestované ako okrasné dreviny. Najbežnejšie je pestovaný agát biely, ktorý bol v Európe prvýkrát vysadený už v roku 1601 (stále žije[19]). Existuje množstvo okrasných kultivarov, líšiacich sa najmä vzrastom, tvarom koruny a trnitosťou. Agát biely sa tiež používa na zalesňovanie chudobných a suchých pôd, intenzívne sa však šíri a v niektorých oblastiach sa stal obťažnou inváznou drevinou, ktorá potláča pôvodnú vegetáciu. Z ostatných agátov sú ako okrasné dreviny najčastejšie pestované druhy agát srstnatý (Robinia hispida), agát lepkavý (Robinia viscosa) a druh Robinia x ambigua.[4][5][20][21]

Drevo agátu bieleho je tvrdé, ťažké, húževnaté a trvanlivé. Beľ je svetlo žltá, jadrové drevo je žltozelené až zelenohnedé, neskôr tmavne na zlatohnedú farbu.[20][22] Agátové drevo je veľmi trvanlivé v styku s pôdou a vodou. V južnej Európe je používané na upevňovanie pieskov na brehoch riek, podobne aj na pobreží Severného mora. V Číne sa agáty pestujú pre získanie špeciálneho banského dreva k výdreve chodieb.[8]

Kvety agátu bieleho sa niekedy používajú na farbenie látok a papiera na žlto. Semená obsahujú až 12 % oleja. Odhorčené a odtučnené semená možno mlieť na múku, ktorá bola používaná najmä v časoch núdze. Pražením možno získať kávoviny. V Amerike sa z chlopní strukov pripravuje sirup s ostro narkotickými vlastnosťami.[8]

Pestovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Agát znesie aj veľmi chudobné a kamenisté pôdy, potrebuje však dostatok slnka. Niektoré druhy majú krehké drevo a mali by byť chránené pred prudkým vetrom. Presádzanie je najlepšie vykonávať na jar a chrániť pri ňom korene pred poškodením a vyschnutím. Kultivary agátu bieleho a všetky ostatné druhy sa množia štepením na podnož agátu bieleho alebo pomocou koreňových výmladkov či koreňových odrezkov, ktorými možno získať dlhoveké rastliny. Agát biely sa množí jarným výsevom, pred ktorým treba narušiť osemenie drhnutím osiva s ostrým kremičitým pieskom alebo sparením vriacou vodou.[23]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ agát. In: Slovenský náučný slovník I 1932, S. 20
  2. ↑ Reuss, G. Května Slovenska. 1853, S. 115
  3. ↑ vyhláška 37/1963 Zb. Príloha č. 2 [1]
  4. ↑ a b c d SLAVÍK, Bohumil (editor). Květena České republiky 4. Praha : Academia, 1995. ISBN 80-200-0384-3.
  5. ↑ a b KOBLÍŽEK, J.. Jehličnaté a listnaté dřeviny našich zahrad a parků. 2. vyd. Sursum. ISBN 80-7323-117-4.
  6. ↑ HANG, Sun; BARTHOLOMEW, Bruce. Flora of China: Robinia [online]. . Dostupné online.
  7. ↑ The Plant List [online]. . Dostupné online. Archivované 2019-05-23 z originálu.
  8. ↑ a b c d JIRÁSEK, Václav et al. Naše jedovaté rostliny. Praha : Československá Akademie věd, 1957.
  9. ↑ NELSON, L.S. et al. Handbook of Poisonous and Injurious Plants. [s.l.] : [s.n.], 2007. ISBN 978-0387-31268-2.
  10. ↑ Plants of the World Online | Kew Science [online]. plantsoftheworldonline.org, [cit. 2021-02-19]. Dostupné online.
  11. ↑ Robinia. In: Advanced Query of Species Data GRIN-Global [online]. npgsweb.ars-grin.gov, [cit. 2021-02-19]. Dostupné online.
  12. ↑ Dendrologie online [online]. databaze.dendrologie.cz, [cit. 2021-02-19]. Dostupné online.
  13. ↑ PEABODY, F. J.: Revision of the genus Robinia (Leguminosae:Papilionoideae). 1984 [2]
  14. ↑ agát. In: Encyclopaedia Beliana 1, S. 84
  15. ↑ Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z 29. marca 1990 o spoločenskom ohodnotení stromov rastúcich mimo lesa [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 29-03-1990, [cit. 2017-08-07]. Dostupné online.
  16. ↑ Atlas rastlín [online]. biomonitoring.sk, [cit. 2017-08-07]. Dostupné online.
  17. ↑ LAVIN, M. et al. Phylogeny of Robinioid Legumes (Fabaceae) Revisited:CoursetiaandGliricidiaRecircumscribed, and a Biogeographical Appraisal of theCaribbean Endemics. In: Systematic Botany(2003), 28(2): pp. 387–409 [3] Archivované 2021-06-16 na Wayback Machine
  18. ↑ agát. In: Pyramída
  19. ↑ The first European black locust, planted by Jean Robin in 1601, is still alive on the Square René Viviani in Paris (photos: B. Berman). [online]. researchgate.net, 2018-05-24, [cit. 2021-02-14]. Dostupné online.
  20. ↑ a b Dendrologie online [online]. . Dostupné online.
  21. ↑ Florius - katalog botanických zahrad [online]. . Dostupné online.
  22. ↑ WAGERFUHR, R.. Dřevo. Obrazový lexikon. Praha : Grada Publishing, 2002. ISBN 80-247-0346-7.
  23. ↑ WALTER, Karel. Rozmnožování okrasných stromů a keřů. Praha : Brázda, 2001. ISBN 80-209-0268-6.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Agát

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Trnovník na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Agát&oldid=7925774“