Lied der Deutschen
| Das Lied der Deutschen | |
 Faksimile Hoffmann von Fallerslebenovho manuskriptu Das Lied der Deutschen. Originál je uložený v Krakówe, Poľsko v kolekcii Berlinka (súbor nemeckých kultúrnych dokumentov, ktoré boli koncom vojny uložené na území neskoršej poľskej okupačnej zóny, dnes súčasť Poľska, a stali sa poľskou vojnovou korisťou).[1] | |
| Hymna |  Nemecko |
|---|---|
| Iné názvy | Das Deutschlandlied Pieseň Nemecka |
| Slová | August Heinrich Hoffmann von Fallersleben, 1841 |
| Hudba | Joseph Haydn, 1797 |
| Prijaté | 1922 |
Inštrumentálna verzia
| |
| Štátne hymny sveta |
|---|
Belgicko - Bielorusko - Bosna a Hercegovina - Bulharsko - Cyprus - Česko - Čierna Hora - Dánsko - Estónsko - Fínsko - Francúzsko - Grécko - Chorvátsko - Írsko - Macedónsko - Maďarsko - Malta - Nemecko - Poľsko - Rakúsko - Rumunsko - Rusko - Slovensko - Spojené kráľovstvo - Španielsko - Švajčiarsko - Turecko - Ukrajina - Vatikán
Európska hymna - Esperanto - Buriatsko - Česko-Slovensko - Kirgizská SSR - Nemecká demokratická republika - Prvá slovenská republika - Rakúsko-Uhorsko - Sovietsky zväz
|
Das Lied der Deutschen (Iné názvy: Deutschlandlied; Hoffmann-Haydn'sches Lied; slov. Pieseň Nemcov) je nemecká pieseň, ktorej tretia strofa je štátnou hymnou Nemecka.
Text zložil Heinrich Hoffmann von Fallersleben 26. 8. 1841 na ostrove Helgoland a prvýkrát sa verejne spieval 5. 10. 1841 v Hamburgu. Melódiu zložil Joseph Haydn, ktorý ju v roku 1797, v čase napoleonských vojen, zložil ako „cisársku hymnu“ (Gott erhalte Franz den Kaiser) pre cisára Františka II. Presnejšie ide o druhú vetu tzv. Cisárskeho kvarteta pre štyri sláčikové nástroje - Op. 76, č.3.
Pieseň sa v roku 1922 stala štátnou hymnou Weimarskej republiky. V časoch Tretej ríše sa ako štátna hymna používala jej prvá strofa spolu s piesňou Horst-Wesel-Lied. Po založení Spolkovej republiky sa začala ako hymna používať len tretia sloha. Po pristúpení NDR k SRN v roku 1990 bola po dohode spolkového prezidenta Richarda von Weizsäcker so spolkovým kancelárom Helmutom Kohlom tretia sloha vyhlásená za oficiálnu štátnu hymnu Nemecka. Viedla ich k tomu skutočnosť, že prvá sloha bola stále spájaná s nacistickým Nemeckom, navyše vyjadrovala imperialistické ideály (popisovala areál, v ktorom kedysi žili (o.i.) obyvatelia s nemeckým materinským jazykom („von der Maas bis an die Memel, von der Etsch bis an den Belt“) a vyjadrovala túžbu zjednotenia Nemcami obývaných regiónov do jedného štátneho útvaru, ktorý by bol nadradený tradičnému nemeckému regionalizmu (slová „Deutschland, Deutschland über alles“ pôvodne vyjadrovali, že spoločná vlasť je nad všetky partiklarizmy, neskôr sa nesprávne vykladali ako pocit národnej nadradenosti a tento mýtus sčasti je živený v zahraničí dodnes). Druhá sloha je obsahovo považovaná za umelecky málohodnotnú, okrem toho je feministickým hnutím odmietaná ako prejav podradného postavenia ženy.
Text celej piesne
[upraviť | upraviť zdroj]Deutschland, Deutschland AS über alles,
Über alles in der Welt,
Wenn es stets zu Schutz und Trutze
Brüderlich zusammenhält;
Von der Maas bis an die Memel,
Von der Etsch bis an den Belt:
Deutschland, Deutschland über alles,
Über alles in der Welt!
Deutsche Frauen, deutsche Treue,
Deutscher Wein und deutscher Sang
Sollen in der Welt behalten
Ihren alten, schönen Klang,
Uns zu edler Tat begeistern
Unser ganzes Leben lang
Deutsche Frauen, deutsche Treue,
Deutscher Wein und deutscher Sang!
Einigkeit und Recht und Freiheit
Für das deutsche Vaterland!
Danach laßt uns alle streben
Brüderlich mit Herz und Hand!
Einigkeit und Recht und Freiheit
Sind des Glückes Unterpfand:
Blüh im Glanze dieses Glückes,
Blühe, deutsches Vaterland!
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Melódiu si môžete vypočuť na tejto stránke Archivované 2007-09-27 na Wayback Machine (lta)