Eratosthenes z Kyrény
Eratosthenes z Kyrény/Kýrény (iné názvy: Eratosthenés z Kyrény/Kýrény, Eratostenes z Kyrény; po grécky Eratosthenes/iný prepis Eratosthenés; * približne 284 pred Kr., Kyréna – † 202 pred Kr., Alexandria) bol grécky matematik, geograf, historik, astronóm, filológ a básnik, ako aj riaditeľ knižnice v Alexandrii. Eratostenes ako prvý zaviedol pojem geografia.
Jeho učiteľmi boli Lysanias z Kyrény a Ariston z Chiosu. Ariston bol filozof a študoval u Zenóna z Kitia, zakladateľa stoickej filozofie, ktorá má korene v helénskej dobe a najvýraznejší vrchol dosiahla o niekoľko storočí neskôr (Lucius Annaeus Seneca, Marcus Aurelius). Ďalším Eratostenovým učiteľom bol Kallimachos, básnik, ktorý pochádzal tiež z Kyrény. Eratostenes študoval v Aténach, kultúrnom centre helénskeho sveta.
V období, keď Eratostenes prišiel do Alexandrie v Egypte, knižnicu v Alexandrii už dokončil Ptolemaios II. Ten vymenoval Kallimacha za druhého knihovníka, a keď Ptolemaios III. zdedil titul kráľa Egypta, presvedčil Eratostena, aby prišiel do Alexandrie učiť jeho syna Filopatora. Kallimachos zomrel roku 236 pred Kr. a Eratostenes sa tak stal tretím knihovníkom knižnice, ktorá už vtedy obsahovala státisíce písomností (papyrus. zvitkov), zhromaždisko vedomostí vtedajšieho známeho sveta.
V roku 206 pred Kr. zdokonalil a doplnil Eratostenes svoj hviezdny katalóg, ktorý obsahoval 675 hviezd a použil gnómon na odmeranie obvodu Zeme.
Eratostenove spisy sa stratili. Jeho myšlienky poznáme z niekoľkých citácií v dielach iných autorov. Eratostenes je dodnes známy najmä vďaka dvom objavom:
- Eratostenovo sito – algoritmus na výpočet prvočísel.
- Výpočet obvodu Zeme – okolo roku 225 pred Kr. ho určil na 252 000 stadií. Hodnotu vypočítal z rozdielnych dĺžok tieňov vrhnutých na dvoch miestach v rovnakom okamihu (napr. na pravé poludnie počas letného slnovratu), ktorých geografická šírka sa líši o 1/50 obvodu kružnice (7,2°) v meste Alexandria na brehu Stredozemného mora a v meste Syene – dnešný Asuán, ktoré leží približne 800 km južne od Alexandrie na obratníku Raka. Ak by sa robilo meranie napr. na poludnie počas letného slnovratu, keď je slnko na obratníku Raka (v Asuáne) priamo nad hlavami ľudí (stĺp nevrhá žiadny tieň), a ak rovnaký stĺp v rovnakom čase v Alexandrii vrhá určitý tieň. Ak poznáme dĺžku tieňa v Alexandrii, vzdialenosť Alexandria – Asuán, pomocou poznatkov o pravouhlom trojuholníku, a poznatkoch o kružnici, vieme vypočítať obvod Zeme s prekvapivou presnosťou. Výsledok jeho výpočtu, v závislosti na dĺžke stadií súhlasí so skutočným obvodom Zeme s rozdielom 5 – 15 %. Až v roku 827 vykonal meranie zemepisnej šírky kalif al-Ma’mún a dosiahol väčšiu presnosť. Eratostenovu metódu merania Zeme podrobne opísal Kleomédes.
Eratostenes zhotovil mapu sveta z tretieho storočia pred Kr., v ktorej Rímska ríša zaberá približne jednu štvrtinu plochy.
